Kadmos

Text hesla

Kadmos, genitív Kadma, lat. Cadmus — v gréckej mytológii syn fenického kráľa Agénora (gr. Agénór) a Telefassy (gr. Télefassa), mýtický praotec Tébanov. Na otcov príkaz sa vydal hľadať Diom unesenú sestru Európu a prišiel až do Grécka. Na pokyn boha Apolóna (prednesený prostredníctvom Pýtie v delfskej veštiarni) nasledoval kravu, ktorá zašla do Boiótie. Na mieste, kde si ľahla, vybudoval neskôr pevnosť Kadmeiu (jadro mesta Téby). Pri hľadaní vody však zabil hada s dračou hlavou strážiaceho prameň, ktorý patril bohovi Areovi. Na príkaz bohyne Atény vytrhal hadovi zuby a polovicu z nich zasial do zeme (druhú polovicu zubov dostal neskôr Jáson). Zo sejby (v antických prameňoch zaznamenanej ako dračia sejba) vyrástli bojovníci (tzv. zasiati muži, gr. spartoi), ktorí sa navzájom pozabíjali. Zostalo ich päť a od nich odvodzovalo svoj pôvod päť tébskych šľachtických rodov. Kadmos, aby odčinil zabitie hada (draka), musel odslúžiť u Area osem rokov. Potom sa stal tébskym kráľom. Za ženu mu olympskí bohovia vybrali Harmóniu, dcéru Area a Afrodity, a osobne sa zúčastnili svadby. Ich dary však prinášali manželom a ich príbuzným nešťastie (→ siedmi proti Tébam). Napriek tomu, že Kadmos vládol spravodlivo, bohovia ho prenasledovali. Tragicky zahynuli Kadmove dcéry (Inó, Semela) a vnuci (o. i. Aktaión), Arés vyvolal spor medzi Eteoklom a Polyneikom (ich otec Oidipus bol Kadmovým prapravnukom). Po tragickej smrti vnuka Penthea (v bakchickom vytržení ho roztrhala Kadmova dcéra Agaué; námet Euripidovej tragédie Bakchantky), v prospech ktorého sa Kadmos vzdal vlády, prenechal moc synovi Polydórovi (Oidipovmu pradedovi) a odišiel z Téb. Podľa jednej z verzií o Kadmovej smrti boli spolu s Harmóniou premenení na hady (Ovídius), podľa inej boli prevezení do ríše blažených (Pindaros). Podľa mýtov Kadmos zaviedol v Grécku fenické písmo (tzv. Kadmove značky; pochádza z neho aj grécka alfabeta). Príbeh Kadma a Harmónie je častým námetom hudobných (J.-B. Lully: opera Kadmos a Harmónia, 1673), literárnych (Roberto Calasso: Svadba Kadma a Harmónie, Le nozze di Cadmo e Armonia, 1988) a výtvarných diel (antické vázové maľby zo 6. a z 5. stor. pred n. l. zobrazujúce o. i. boj Kadma s hadom, resp. s drakom).

Text hesla

Kadmos, genitív Kadma, lat. Cadmus — v gréckej mytológii syn fenického kráľa Agénora (gr. Agénór) a Telefassy (gr. Télefassa), mýtický praotec Tébanov. Na otcov príkaz sa vydal hľadať Diom unesenú sestru Európu a prišiel až do Grécka. Na pokyn boha Apolóna (prednesený prostredníctvom Pýtie v delfskej veštiarni) nasledoval kravu, ktorá zašla do Boiótie. Na mieste, kde si ľahla, vybudoval neskôr pevnosť Kadmeiu (jadro mesta Téby). Pri hľadaní vody však zabil hada s dračou hlavou strážiaceho prameň, ktorý patril bohovi Areovi. Na príkaz bohyne Atény vytrhal hadovi zuby a polovicu z nich zasial do zeme (druhú polovicu zubov dostal neskôr Jáson). Zo sejby (v antických prameňoch zaznamenanej ako dračia sejba) vyrástli bojovníci (tzv. zasiati muži, gr. spartoi), ktorí sa navzájom pozabíjali. Zostalo ich päť a od nich odvodzovalo svoj pôvod päť tébskych šľachtických rodov. Kadmos, aby odčinil zabitie hada (draka), musel odslúžiť u Area osem rokov. Potom sa stal tébskym kráľom. Za ženu mu olympskí bohovia vybrali Harmóniu, dcéru Area a Afrodity, a osobne sa zúčastnili svadby. Ich dary však prinášali manželom a ich príbuzným nešťastie (→ siedmi proti Tébam). Napriek tomu, že Kadmos vládol spravodlivo, bohovia ho prenasledovali. Tragicky zahynuli Kadmove dcéry (Inó, Semela) a vnuci (o. i. Aktaión), Arés vyvolal spor medzi Eteoklom a Polyneikom (ich otec Oidipus bol Kadmovým prapravnukom). Po tragickej smrti vnuka Penthea (v bakchickom vytržení ho roztrhala Kadmova dcéra Agaué; námet Euripidovej tragédie Bakchantky), v prospech ktorého sa Kadmos vzdal vlády, prenechal moc synovi Polydórovi (Oidipovmu pradedovi) a odišiel z Téb. Podľa jednej z verzií o Kadmovej smrti boli spolu s Harmóniou premenení na hady (Ovídius), podľa inej boli prevezení do ríše blažených (Pindaros). Podľa mýtov Kadmos zaviedol v Grécku fenické písmo (tzv. Kadmove značky; pochádza z neho aj grécka alfabeta). Príbeh Kadma a Harmónie je častým námetom hudobných (J.-B. Lully: opera Kadmos a Harmónia, 1673), literárnych (Roberto Calasso: Svadba Kadma a Harmónie, Le nozze di Cadmo e Armonia, 1988) a výtvarných diel (antické vázové maľby zo 6. a z 5. stor. pred n. l. zobrazujúce o. i. boj Kadma s hadom, resp. s drakom).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kadmos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kadmos