kadidlo

kadidlo — v širšom význame vonné gumoživice, rastlinné drogy, kúsky živicového dreva ap. alebo ich zmesi, pri ktorých tlení sa uvoľňujú vonné látky; v užšom význame stvrdnutá gumoživica olibanum kríkov a stromov rodu kadidlovník, najmä druhu kadidlovník Carterov, ktorá na rozžeravenom drevnom uhlí tlie za vzniku bieleho dymu citrónovo-ihličnanovej vône. Okrem gumoživice olibanum môže kadidlo obsahovať aj myrhu, styrax, benzoe, toluánsky balzam alebo iné aromatizujúce prímesi.

Kadidlo sa už v staroveku používalo najmä pri náboženských obradoch (Čína, Egypt, Rím), slúžilo však aj na dezinfekciu a odpudzovanie hmyzu a pripisovali sa mu očistné i liečivé vlastnosti. Základná zložka kadidla, gumoživica olibanum, bola preto veľmi cenená a drahá (dokonca drahšia než zlato); do oblasti Stredomoria sa dopravovala karavánami z Južnej Arábie po Kadidlovej ceste. Kadidlová obeta bola súčasťou náboženských obradov aj v judaizme (do zničenia jeruzalemského Chrámu), v kresťanstve bolo kadidlo spočiatku zakazované, pretože sa používalo v pohanských kultoch, neskôr bolo chápané ako symbol modlitieb vystupujúcich k nebu. V Novom zákone sa kadidlo uvádza ako jeden zo vzácnych (kráľovských) darov prinesených novonarodenému Ježišovi. V súčasnosti sa používa najmä v rámci liturgie rímskokatolíckej cirkvi, ako aj v liturgických sláveniach cirkví východného obradu.