Kaddáfí, Mu’ammar

Kaddáfí, Mu’ammar, plným menom Mu’ammar Muhammad ’Abd as-Salám Abú Minjár al-Kaddáfí, 1942 pri Surte – 20. 10. 2011 Surt — líbyjský politik. Pochádzal z beduínskej rodiny (presný dátum jeho narodenia nie je známy), po štúdiách na vojenskej škole v Bengázi vstúpil do armády. Stál na čele vojenského prevratu, ktorým bol 1. septembra 1969 zvrhnutý kráľ Idrís I. a vyhlásená Líbyjská arabská republika. Kaddáfí dal zoštátniť všetky zahraničné podniky na spracovanie a predaj ropy a vyvlastniť majetky domácich statkárov, v krajine nastolil vojenskú diktatúru a s titulom vodca revolúcie (do konca vládnutia mal hodnosť plukovníka) stál na čele štátu, 1969 – 77 ako predseda Rady revolučného vedenia (1970 – 72 predseda vlády) a 1977 – 79 generálny tajomník Všeobecného ľudového kongresu. R. 1979 sa vzdal všetkých politických funkcií a ponechal si len titul vodca revolúcie, zostal však faktickým vládcom Líbye.

Ideologickým základom jeho vnútornej politiky sa stala tzv. tretia svetová teória (neskôr ju teoreticky rozpracoval v 3-zväzkovom diele Zelená kniha, arab. al-Kitáb al-Ahdar, 1975 – 79), predstava vlastnej cesty založenej na islame a v ekonomickej oblasti na socialistických myšlienkach (tzv. islamský socializmus), ktorá sa mala stať alternatívou tak ku kapitalizmu, ako aj k socializmu a záštitou zjednotených arabských krajín proti silám imperializmu (kapitalizmus i socializmus pokladal za imperialistické; 1970 vypovedal z Líbye americké a britské vojenské základne). V duchu tejto ideológie vyhlásil 1973 ľudovú revolúciu a 1977 zaviedol v krajine systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja; všeľudový štát alebo štát ľudových más), čoho následkami boli aj likvidácia súkromného obchodu a remesiel a hospodársky kolaps.

V zahraničnej politike sa od začiatku 70. rokov 20. stor. prostredníctvom zmlúv s arabskými štátmi usiloval zjednotiť Arabov, čo sa mu však nepodarilo (o. i. sa neúspešne usiloval o založenie federácie arabských republík namierenej proti Izraelu, jej členmi okrem Líbye mali byť Egypt, Sýria a Tunisko). Neskôr sa jeho proarabský kurz zmenil na proislamský (v iracko-iránskej vojne 1980 – 88 podporil nearabský Irán), koncom 90. rokov 20. stor. na proafrický (2002 sa zaslúžil o vznik Africkej únie, 2009 – 10 jej predseda; svoj vplyv v subsaharskej Afrike sa usiloval rozšíriť aj ekonomickou pomocou a priamymi investíciami). Súčasťou jeho zahraničnej politiky bola podpora rôznych teroristických skupín a revolučných hnutí (na Blízkom východe, v Afrike, Severnom Írsku, USA), ako aj priama účasť na teroristických útokoch v Európe (1986 líbyjský útok na diskotéku La Belle v Západnom Berlíne, po ktorom zomreli dvaja americkí vojaci, vyvolal nálety amerického letectva na Tripolis a Bengázi; 1988 atentát na dopravné lietadlo nad Lockerbie v Škótsku; 1989 útok na lietadlo francúzskej leteckej spoločnosti v Nigeri). R. 1972 Líbya napadla susedný Čad (z jeho prihraničných oblastí sa stiahla až po rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v 90. rokoch 20. stor.). Hoci sa dostala do medzinárodnej izolácie, v čase studenej vojny udržiavala priateľské styky so socialistickými krajinami, napr. s Československom, ktoré Kaddáfí navštívil dvakrát (1978, 1982).

Začiatkom 21. stor. v úsilí vymaniť sa z medzinárodnej izolácie začal Kaddáfí realizovať ekonomické reformy vrátane privatizácie, 2003 súhlasil s ukončením líbyjského programu vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, čo zlepšilo vzťahy s USA, a uznal zodpovednosť za líbyjské teroristické útoky (Líbya sa zaviazala zaplatiť pozostalým odškodné). Následne USA a štáty záp. Európy odvolali sankcie proti Líbyi a obnovili s ňou diplomatické styky. Vo februári 2011 vypukli v krajine proti Kaddáfího režimu silné protesty, ktoré prerástli do vzbury a otvorených bojov, v auguste 2011 povstalecké vojská (podporované silami NATO) dobyli Tripolis a moc v krajine prevzala Prechodná národná rada, ktorá bola medzinárodne uznaná za vládu Líbye. Kaddáfí zahynul v októbri 2011 po napadnutí jeho konvoja povstalcami pri pokuse uniknúť zo Surtu.