Kačjini
Kačjini, vlastným menom Jinghpaw, Jinghpaw Wunpawng — národ v Mjanmarsku žijúci prevažne v Kačjinskom štáte a priľahlých oblastiach Šanského štátu a Sagainskej oblasti. Po Barmčanoch, Karenoch, Šanoch, Chanoch (vlastných Číňanoch), Monoch a Arakáncoch siedme najpočetnejšie etnikum v Mjanmarsku. Okrem Mjanmarska žijú aj v Číne (provincia Jün-nan, 1953 v rámci nej zriadený Tajsko-kačjinský autonómny okres Te-chung, od 1956 Tajsko-kačjinská autonómna prefektúra Te-chung; tam nazývaní Ťingpchovia) a v Indii (štáty Arunáčalpradéš a Ásam; tam nazývaní Singphovia); spolu asi 1 mil. (2000). Základnými spoločenskými jednotkami sú patrilineárne rody, politickými jednotkami obce vedené náčelníkom (duwa) a radou starších. Náboženstvo: animizmus, kresťanstvo (najmä rímski katolíci a baptisti; christianizácia prebehla v 2. polovici 19. stor.) a buddhizmus. Zaoberajú sa poľnohospodárstvom (najmä pestovanie ryže, cukrovej trstiny, kukurice, tabaku a maku, chov domácich zvierat) a remeslami (najmä košikárstvo), lov a zber majú iba doplnkový charakter; významným zdrojom príjmov je výroba a predaj ópia. Hovoria kačjinským jazykom (kačjinčinou, jinghpaw ga) patriacim do tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny. Má 6 dialektov, slúži aj ako lingua franca menších etnických skupín. Zapisuje sa latinkou.
Predkovia Kačjinov sa začali sťahovať do sev. Mjanmarska asi v 8. stor. z vých. Tibetu, hlavná migrácia prebehla v 13. – 17. stor. Ako národ sa sformovali až v polovici 20. stor. Napriek tomu, že po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948, dnes Mjanmarsko) získali obmedzenú autonómiu v rámci zväzového Kačjinského štátu (založený 1948), sa kresťanskí kačjinskí vojaci, ktorí tvorili jednu z etnických zložiek barmskej armády, na protest proti vyhláseniu buddhizmu za štátne náboženstvo (1961) vzbúrili a utvorili vlastnú Armádu kačjinskej nezávislosti (1961) ako ozbrojenú zložku ilegálnej Organizácie kačjinskej nezávislosti (Kachin Independence Organization, KIO, založená 1961) usilujúcej sa o nezávislosť Kačjinského štátu; neskôr do Armády kačjinskej nezávislosti vstupovali i kačjinskí buddhisti a príslušníci ďalších menších etnických skupín žijúcich v Kačjinskom štáte. V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa Armáda kačjinskej nezávislosti stala jednou z najsilnejších zložiek roztriešteného ilegálneho hnutia barmských etnických menšín, ovládala väčšinu Kačjinského štátu a operovala i na severovýchode Šanského štátu. Spolupracovala s Komunistickou stranou Barmy (založená 1936) a bola podporovaná Čínou. R. 1991 časť vojenských jednotiek Armády kačjinskej nezávislosti podpísala v Šanskom štáte dohodu o prímerí s mjanmarskou vládou, 1993 ukončila boj s vládou i Organizácia kačjinskej nezávislosti a zvyšok jej ozbrojených síl (mierová dohoda bola podpísaná 24. februára 1994). Výsledkom bolo získanie čiastočnej autonómie pre Kačjinov. V júni 2011 sa však v dôsledku úsilia mjanmarskej vojenskej vlády o prevzatie kontroly nad niektorými lukratívnymi oblasťami Kačjinského štátu boje opäť obnovili (→ Mjanmarsko, Dejiny).