kachliarstvo

kachliarstvo [gr. > lat. > nem.] — remeslo zaoberajúce sa výrobou keramických kachlíc a stavbou vykurovacích kachľových pecí. V Európe sa vyvinulo spolu s rozvojom stavby kachľových pecí v období neskorého stredoveku približne v 13. – 14. stor. Kachlice vyrábali spočiatku hrnčiari a džbankári, s rozšírením stavby pecí sa postupne vyvinulo špecializované remeslo kachliarstva.

Hoci kachliarsky cech na Slovensku nie je doložený, predpokladá sa, že kachliarske dielne existovali na našom území už v 15. stor. K vrcholom stredovekej kachliarskej tvorby patrí produkcia kachliarskej dielne v Banskej Bystrici (posledné dve desaťročia 15. stor.), ktorá vytvorila kachľové pece na Bratislavskom, Oravskom a Fiľakovskom hrade, v kláštore v Bzovíku a pravdepodobne aj v sídle komorského grófa v Banskej Štiavnici. Stredoveké kachľové pece sa na Slovensku nezachovali, známe sú len ich fragmenty. V 16. – 17. stor. boli centrami kachliarskej výroby Košice, Sabinov i oblasti Spiša a Gemera, v 19. stor. pôsobilo na Slovensku okolo 79 kachliarskych dielní, v pol. 40. rokov 20. stor. sú kachliari doložení v 68 lokalitách. Začiatkom 20. stor. sa rozšírili továrensky vyrábané kachlice dovážané z Maďarska a Čiech a kachliari sa sústredili viac na stavbu kachľových pecí ako na výrobu kachlíc.