Kabarďania

Text hesla

Kabarďania, vlastným menom Qėbėrdejxėr, Adygėxėr, slovenský prepis Qabardejchar, Adygachar — národ tvoriaci základ obyvateľstva Kabardsko-Balkarska (490-tis., 2010). V Ruskej federácii žijú Kabarďania aj v Karačajsku-Čerkesku, Sev. Osetsku-Alanii a Stavropolskom kraji, ako aj v Moskve; spolu 516-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Turecku, Jordánsku, Sýrii, Saudskej Arábii, USA, Izraeli, Nemecku, Uzbekistane a na Ukrajine. Patria k pôvodným etnikám Sev. Kaukazu. Sú blízki príbuzní vlastných Čerkesov a Adygejcov. Ich etnogenéza má pôvod v odčlenení sa časti čerkeských kmeňov v 13. – 15. stor. a v ich presídlení do povodia rieky Terek, kde došlo k čiastočnému premiešaniu a asimilácii s tamojším usadlým obyvateľstvom (Alani a i.; → Kabardsko-Balkarsko, Dejiny). Ich tradičným náboženstvom je islam (sunniti), časť vyznáva i pravoslávie. Zaoberajú sa predovšetkým chovom koní (→ kabardský kôň), oviec a hovädzieho dobytka, pestovaním kukurice, pšenice, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Z tradičných remesiel vynikajú spracovanie kovov a dreva, tkáčstvo, ako aj výroba zbraní a šperkov. Kabarďania majú bohatý folklór, napr. povesti (→ Narti), piesne, rozprávky a príslovia. Hovoria kabardským jazykom (→ kabardsko-čerkeský jazyk). R. 1991 bola založená Medzinárodná čerkeská asociácia (Dunejpso Adygė Xasė, slovenský prepis Dunejpso Adyga Chasa), ktorej členom sú aj Kabarďania a ktorá si kladie za cieľ návrat národov abcházsko-adygského pôvodu zo zahraničia do pôvodnej vlasti.

Text hesla

Kabarďania, vlastným menom Qėbėrdejxėr, Adygėxėr, slovenský prepis Qabardejchar, Adygachar — národ tvoriaci základ obyvateľstva Kabardsko-Balkarska (490-tis., 2010). V Ruskej federácii žijú Kabarďania aj v Karačajsku-Čerkesku, Sev. Osetsku-Alanii a Stavropolskom kraji, ako aj v Moskve; spolu 516-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Turecku, Jordánsku, Sýrii, Saudskej Arábii, USA, Izraeli, Nemecku, Uzbekistane a na Ukrajine. Patria k pôvodným etnikám Sev. Kaukazu. Sú blízki príbuzní vlastných Čerkesov a Adygejcov. Ich etnogenéza má pôvod v odčlenení sa časti čerkeských kmeňov v 13. – 15. stor. a v ich presídlení do povodia rieky Terek, kde došlo k čiastočnému premiešaniu a asimilácii s tamojším usadlým obyvateľstvom (Alani a i.; → Kabardsko-Balkarsko, Dejiny). Ich tradičným náboženstvom je islam (sunniti), časť vyznáva i pravoslávie. Zaoberajú sa predovšetkým chovom koní (→ kabardský kôň), oviec a hovädzieho dobytka, pestovaním kukurice, pšenice, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Z tradičných remesiel vynikajú spracovanie kovov a dreva, tkáčstvo, ako aj výroba zbraní a šperkov. Kabarďania majú bohatý folklór, napr. povesti (→ Narti), piesne, rozprávky a príslovia. Hovoria kabardským jazykom (→ kabardsko-čerkeský jazyk). R. 1991 bola založená Medzinárodná čerkeská asociácia (Dunejpso Adygė Xasė, slovenský prepis Dunejpso Adyga Chasa), ktorej členom sú aj Kabarďania a ktorá si kladie za cieľ návrat národov abcházsko-adygského pôvodu zo zahraničia do pôvodnej vlasti.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kabarďania [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabardania