kabanica

Text hesla

kabanica — široký, obyčajne otvorený súkenný zimný kabát, súčasť mužského i ženského vrchného ľudového odevu. Druh a farba súkna, strihové varianty (pridávanie či absencia bočných klinov, tzv. krídla), ale najmä výzdoba (šnurovanie, výšivka, lemovanie a aplikácie v rôznych farebných kombináciách), ukončenie výstrihu stojatým alebo preloženým golierom a dĺžka (po boky, po stehná, alebo po kolená) sa regionálne odlišovali. Najrozšírenejší bol tzv. kimonový strih bez ramenných švov, takže predný i zadný diel a rukávy tvorili jeden celok. Pod hrdlom sa kabanica upevňovala remencami s prackou, tkanicami alebo háčikmi s očkami. Často bola len prehodená cez plecia, pričom zošité rukávy slúžili ako vrecká. Na Slovensku bola súčasťou pracovného i sviatočného odevu (prepásaná sa nosila aj ako súčasť svadobného odevu ženícha), ešte začiatkom 20. stor. ju v niektorých oblastiach striedavo používali viacerí členovia rodiny, muži i ženy (deti ju nosili zriedkavo, chlapci od 13 až od 15 rokov). Ženské kabanice sa šili ojedinele, a to najmä v Honte a na Horehroní. V polovici 19. stor. boli kabanice rozšírené ešte na celom území Slovenska, koncom 19. stor. už iba v horských oblastiach str. a sev. Slovenska s rozvinutým chovom oviec, kde ich používanie (najmä ako odev pastierov) pretrvalo do polovice 20. stor. Boli zhotovované po domácky z domáceho súkna alebo špecializovanými krajčírmi z remeselného, príp. z továrenského bieleho, zriedkavejšie tmavého (čierneho) súkna (Orava, Liptov, Podpoľanie, Spiš).

Popis ilustrácie

Kabanica zo Zázrivej

Text hesla

kabanica — široký, obyčajne otvorený súkenný zimný kabát, súčasť mužského i ženského vrchného ľudového odevu. Druh a farba súkna, strihové varianty (pridávanie či absencia bočných klinov, tzv. krídla), ale najmä výzdoba (šnurovanie, výšivka, lemovanie a aplikácie v rôznych farebných kombináciách), ukončenie výstrihu stojatým alebo preloženým golierom a dĺžka (po boky, po stehná, alebo po kolená) sa regionálne odlišovali. Najrozšírenejší bol tzv. kimonový strih bez ramenných švov, takže predný i zadný diel a rukávy tvorili jeden celok. Pod hrdlom sa kabanica upevňovala remencami s prackou, tkanicami alebo háčikmi s očkami. Často bola len prehodená cez plecia, pričom zošité rukávy slúžili ako vrecká. Na Slovensku bola súčasťou pracovného i sviatočného odevu (prepásaná sa nosila aj ako súčasť svadobného odevu ženícha), ešte začiatkom 20. stor. ju v niektorých oblastiach striedavo používali viacerí členovia rodiny, muži i ženy (deti ju nosili zriedkavo, chlapci od 13 až od 15 rokov). Ženské kabanice sa šili ojedinele, a to najmä v Honte a na Horehroní. V polovici 19. stor. boli kabanice rozšírené ešte na celom území Slovenska, koncom 19. stor. už iba v horských oblastiach str. a sev. Slovenska s rozvinutým chovom oviec, kde ich používanie (najmä ako odev pastierov) pretrvalo do polovice 20. stor. Boli zhotovované po domácky z domáceho súkna alebo špecializovanými krajčírmi z remeselného, príp. z továrenského bieleho, zriedkavejšie tmavého (čierneho) súkna (Orava, Liptov, Podpoľanie, Spiš).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kabanica [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabanica