Kaaba

Text hesla

Kaaba, arabsky al-Ka’ba (Kocka) — najvýznamnejšia islamská svätyňa, od 629 – 630 hlavné duchovné centrum islamu, pútnické a najposvätnejšie miesto moslimov nachádzajúce sa uprostred nádvoria Veľkej mešity (al-Masdžid al-Harám) v Mekke v Saudskej Arábii; nazývaná aj al-Bajt al-Harám (Posvätný dom) i al-Bajt al-’Atík (Večný dom). Kaaba je opradená mnohými legendami, jej archeologický výskum sa vzhľadom na posvätnosť stavby nikdy neuskutočnil. Podľa moslimskej tradície najstaršiu Kaabu postavil prvý človek Adam po vyhnaní z raja ako prvé miesto vôbec, kde sa uctieval Alah (Alláh), táto svätyňa však zanikla a bola zabudnutá (podľa jednej z legiend ju počas potopy anjeli vyniesli do neba). Podľa Koránu (súra č. 2, verše 119 – 121) Kaabu postavil Abrahám (Ibráhím) so synom Izmaelom (Ismá’íl) na mieste, ktoré určil Boh v blízkosti posvätného prameňa Zamzam (podľa islamských teológov okolo 2130 pred n. l.). Do nej potom archanjel Džibríl (Gabriel) priniesol z raja najposvätnejšiu islamskú relikviu Čierny kameň (arabsky al-Hadžar al-asvad; podľa tradície bol pôvodne biely, ale sčernel od hriechov Adamových potomkov) považovaný za symbol Božej ruky; podľa inej verzie padol z neba na neďaleký kopec nazývaný Abú Kubajs. Boh potom Abrahámovi prikázal, aby sa ku Kaabe konali púte. Historicky je doložené, že v predislamskom období bola Kaaba svätyňou, v ktorej sa uctievali arabské pohanské božstvá, a Mekka hlavným kultovým centrom záp. Arábie. Hlavným bohom Kaaby bol Hubal (nazývaný aj Pán domu), ktorého idol vytesaný z achátu sa nachádzal vnútri Kaaby (podľa niektorých bádateľov tam bolo spolu s ním až 361 idolov). Kaaba bola pravdepodobne z kameňa, jednoduchého obdĺžnikového, na jednej strane zaobleného tvaru, bez strechy a okolo nej sa nachádzal posvätný okrsok (→ harám), územie, kde bolo zakázané bojovať a prelievať krv. V posvätných mesiacoch vykonávali príslušníci viacerých arabských kmeňov každoročne ku Kaabe púte spojené s náboženskými rituálmi. Podľa arabských historikov Kaabu zrekonštruovali okolo 600 (alebo 608) n. l. príslušníci kmeňa Kurajš. Podľa jednej z legiend vtedy do jej vých. rohu vložil Čierny kameň prorok Mohamed, ktorý už v ranom období svojho pôsobenia považoval Kaabu za posvätné miesto a po svojom úteku do Mediny ju integroval do islamského kultu aj v súvislosti s odklonom od židovských praktík. Po sporoch so Židmi sa 624 rozhodol zmeniť smer, ktorým majú byť veriaci obrátení pri modlitbách (→ kibla), na smer ku Kaabe (pôvodne od začiatku pôsobenia Mohameda sa modlili smerom k Jeruzalemu). Zároveň rozvinul učenie o Abrahámovi ako o praotcovi monoteizmu a o jeho synovi Izmaelovi ako o predkovi Arabov, ktorí podľa tohto učenia vybudovali Kaabu na Boží príkaz, čím sa stala symbolom viery v jediného Boha (Alaha). R. 629 Mohamed spolu asi s 2-tis. moslimami uskutočnil prvú púť ku Kaabe, 630 triumfálne vstúpil do Mekky a dal zničiť modly v Kaabe, samotnú svätyňu však zachoval, vyžiadal si od nej kľúč a vnútri sa pomodlil. Kaaba so svojím posvätným okrskom sa tak stala hlavným strediskom islamu. R. 632 Mohamed stanovil aj presné rituály a obrady vzťahujúce sa na púť do Mekky (→ hadždž), návšteva Kaaby aspoň raz za život patrí k piatim povinnostiam každého moslima (→ päť stĺpov viery). Pre moslimov symbolizuje Boží trón na nebesiach, obradom jej obchádzania (taváf) pútnici napodobňujú anjelov, ktorí ho v nebi neustále obchádzajú. R. 683 bola Kaaba pri požiari zničená a následne znovuvybudovaná z miestneho kameňa (Čierny kameň sa pri požiari rozpadol na niekoľko častí a bol spojený striebornou obrúčkou). R. 693 dali Umajjovci Kaabu prebudovať do pôvodnej podoby z čias Mohameda. R. 929 – 930 napadli Mekku príslušníci ortodoxnej šíitskej sekty karmatov a Čierny kameň odvliekli, pričom bol opäť poškodený, na pôvodné miesto bol vrátený 950 alebo 952. Kaaba má približne štvorcový pôdorys (šírka 10 m, dĺžka 12 m) a výšku 15 m. Je vybudovaná z miestnej žuly sivej farby na základoch z bieleho mramoru. Jej sev. roh sa nazýva Iracký, záp. Sýrsky (aj Šámsky – podľa arabského názvu Damasku v Sýrii, alebo Levantský) a juž. Jemenský. Vo vých. rohu (Čierny roh) je vsadený Čierny kameň (podľa moslimov jediná zachovaná časť z pôvodnej Abrahámovej svätyne), ktorý sa pútnici snažia pobozkať alebo aspoň sa ho dotknúť v nádeji, že z nich sníme hriechy. Exteriér Kaaby je od 7. stor. každoročne zahaľovaný čiernou ozdobnou prikrývkou (kisva), na ktorej sú zlatom vyšité verše z Koránu a islamské vyznanie viery (→ šaháda). Oproti severozápadnej stene Kaaby sa nachádza nízky múr z bieleho mramoru s polkruhovým pôdorysom (pravdepodobne súčasť pôvodnej predislamskej Kaaby) nazývaný al-hatím, ktorý je súčasťou Kaaby, pútnici však pri obrade obchádzania do neho nevstupujú. Interiér je bez okien, vchod je v severovýchodnej stene vo výške približne 2,13 m, v 2. pol. 20. stor. naň boli osadené zlaté vstupné dvere (nahradili predošlé zo striebra, resp. staršie drevené). V interiéri sú dolné časti stien obložené mramorovými platňami s vytesanými veršami z Koránu, horné časti sú pokryté zelenou látkou s vyšitými veršami z Koránu. Nachádza sa tam aj malý oltár. Strop interiéru, z ktorého visia zlaté a strieborné lampy, podopierajú tri drevené stĺpy. Vstup do Kaaby je povolený dvakrát do roka pri rituálnom obrade očisťovania, na ktorom sa každoročne zúčastňujú aj kráľ Saudskej Arábie a významní hostia. V tesnej blízkosti Kaaby stojí malá stavba z kovu a skla nazývaná Abrahámovo miesto (arabsky makám Ibráhím), ktoré označuje miesto s odtlačkami Abrahámových nôh. Prvú mešitu pri Kaabe dal postaviť už Mohamed. Podoba súčasnej Veľkej mešity je výsledkom viacerých stavebných úprav (→ Mekka).

Popis ilustrácie

Kaaba

Text hesla

Kaaba, arabsky al-Ka’ba (Kocka) — najvýznamnejšia islamská svätyňa, od 629 – 630 hlavné duchovné centrum islamu, pútnické a najposvätnejšie miesto moslimov nachádzajúce sa uprostred nádvoria Veľkej mešity (al-Masdžid al-Harám) v Mekke v Saudskej Arábii; nazývaná aj al-Bajt al-Harám (Posvätný dom) i al-Bajt al-’Atík (Večný dom). Kaaba je opradená mnohými legendami, jej archeologický výskum sa vzhľadom na posvätnosť stavby nikdy neuskutočnil. Podľa moslimskej tradície najstaršiu Kaabu postavil prvý človek Adam po vyhnaní z raja ako prvé miesto vôbec, kde sa uctieval Alah (Alláh), táto svätyňa však zanikla a bola zabudnutá (podľa jednej z legiend ju počas potopy anjeli vyniesli do neba). Podľa Koránu (súra č. 2, verše 119 – 121) Kaabu postavil Abrahám (Ibráhím) so synom Izmaelom (Ismá’íl) na mieste, ktoré určil Boh v blízkosti posvätného prameňa Zamzam (podľa islamských teológov okolo 2130 pred n. l.). Do nej potom archanjel Džibríl (Gabriel) priniesol z raja najposvätnejšiu islamskú relikviu Čierny kameň (arabsky al-Hadžar al-asvad; podľa tradície bol pôvodne biely, ale sčernel od hriechov Adamových potomkov) považovaný za symbol Božej ruky; podľa inej verzie padol z neba na neďaleký kopec nazývaný Abú Kubajs. Boh potom Abrahámovi prikázal, aby sa ku Kaabe konali púte. Historicky je doložené, že v predislamskom období bola Kaaba svätyňou, v ktorej sa uctievali arabské pohanské božstvá, a Mekka hlavným kultovým centrom záp. Arábie. Hlavným bohom Kaaby bol Hubal (nazývaný aj Pán domu), ktorého idol vytesaný z achátu sa nachádzal vnútri Kaaby (podľa niektorých bádateľov tam bolo spolu s ním až 361 idolov). Kaaba bola pravdepodobne z kameňa, jednoduchého obdĺžnikového, na jednej strane zaobleného tvaru, bez strechy a okolo nej sa nachádzal posvätný okrsok (→ harám), územie, kde bolo zakázané bojovať a prelievať krv. V posvätných mesiacoch vykonávali príslušníci viacerých arabských kmeňov každoročne ku Kaabe púte spojené s náboženskými rituálmi. Podľa arabských historikov Kaabu zrekonštruovali okolo 600 (alebo 608) n. l. príslušníci kmeňa Kurajš. Podľa jednej z legiend vtedy do jej vých. rohu vložil Čierny kameň prorok Mohamed, ktorý už v ranom období svojho pôsobenia považoval Kaabu za posvätné miesto a po svojom úteku do Mediny ju integroval do islamského kultu aj v súvislosti s odklonom od židovských praktík. Po sporoch so Židmi sa 624 rozhodol zmeniť smer, ktorým majú byť veriaci obrátení pri modlitbách (→ kibla), na smer ku Kaabe (pôvodne od začiatku pôsobenia Mohameda sa modlili smerom k Jeruzalemu). Zároveň rozvinul učenie o Abrahámovi ako o praotcovi monoteizmu a o jeho synovi Izmaelovi ako o predkovi Arabov, ktorí podľa tohto učenia vybudovali Kaabu na Boží príkaz, čím sa stala symbolom viery v jediného Boha (Alaha). R. 629 Mohamed spolu asi s 2-tis. moslimami uskutočnil prvú púť ku Kaabe, 630 triumfálne vstúpil do Mekky a dal zničiť modly v Kaabe, samotnú svätyňu však zachoval, vyžiadal si od nej kľúč a vnútri sa pomodlil. Kaaba so svojím posvätným okrskom sa tak stala hlavným strediskom islamu. R. 632 Mohamed stanovil aj presné rituály a obrady vzťahujúce sa na púť do Mekky (→ hadždž), návšteva Kaaby aspoň raz za život patrí k piatim povinnostiam každého moslima (→ päť stĺpov viery). Pre moslimov symbolizuje Boží trón na nebesiach, obradom jej obchádzania (taváf) pútnici napodobňujú anjelov, ktorí ho v nebi neustále obchádzajú. R. 683 bola Kaaba pri požiari zničená a následne znovuvybudovaná z miestneho kameňa (Čierny kameň sa pri požiari rozpadol na niekoľko častí a bol spojený striebornou obrúčkou). R. 693 dali Umajjovci Kaabu prebudovať do pôvodnej podoby z čias Mohameda. R. 929 – 930 napadli Mekku príslušníci ortodoxnej šíitskej sekty karmatov a Čierny kameň odvliekli, pričom bol opäť poškodený, na pôvodné miesto bol vrátený 950 alebo 952. Kaaba má približne štvorcový pôdorys (šírka 10 m, dĺžka 12 m) a výšku 15 m. Je vybudovaná z miestnej žuly sivej farby na základoch z bieleho mramoru. Jej sev. roh sa nazýva Iracký, záp. Sýrsky (aj Šámsky – podľa arabského názvu Damasku v Sýrii, alebo Levantský) a juž. Jemenský. Vo vých. rohu (Čierny roh) je vsadený Čierny kameň (podľa moslimov jediná zachovaná časť z pôvodnej Abrahámovej svätyne), ktorý sa pútnici snažia pobozkať alebo aspoň sa ho dotknúť v nádeji, že z nich sníme hriechy. Exteriér Kaaby je od 7. stor. každoročne zahaľovaný čiernou ozdobnou prikrývkou (kisva), na ktorej sú zlatom vyšité verše z Koránu a islamské vyznanie viery (→ šaháda). Oproti severozápadnej stene Kaaby sa nachádza nízky múr z bieleho mramoru s polkruhovým pôdorysom (pravdepodobne súčasť pôvodnej predislamskej Kaaby) nazývaný al-hatím, ktorý je súčasťou Kaaby, pútnici však pri obrade obchádzania do neho nevstupujú. Interiér je bez okien, vchod je v severovýchodnej stene vo výške približne 2,13 m, v 2. pol. 20. stor. naň boli osadené zlaté vstupné dvere (nahradili predošlé zo striebra, resp. staršie drevené). V interiéri sú dolné časti stien obložené mramorovými platňami s vytesanými veršami z Koránu, horné časti sú pokryté zelenou látkou s vyšitými veršami z Koránu. Nachádza sa tam aj malý oltár. Strop interiéru, z ktorého visia zlaté a strieborné lampy, podopierajú tri drevené stĺpy. Vstup do Kaaby je povolený dvakrát do roka pri rituálnom obrade očisťovania, na ktorom sa každoročne zúčastňujú aj kráľ Saudskej Arábie a významní hostia. V tesnej blízkosti Kaaby stojí malá stavba z kovu a skla nazývaná Abrahámovo miesto (arabsky makám Ibráhím), ktoré označuje miesto s odtlačkami Abrahámových nôh. Prvú mešitu pri Kaabe dal postaviť už Mohamed. Podoba súčasnej Veľkej mešity je výsledkom viacerých stavebných úprav (→ Mekka).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaaba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaaba