Justín Mučeník

Text hesla

Justín Mučeník, sv., aj Justín Martýr, Justín Filozof, gr. Iustinos (ho Martys), lat. Iustinus, začiatok 2. stor. Flavia Neapolis, dnes Nábulus, Palestínske autonómne územia – pravdepodobne 165 Rím — ranokresťanský filozof a mučeník, cirkevný otec.

Pôsobil v Palestíne, Efeze a Ríme, kde založil filozofickú, resp. teologickú školu. Bol prívržencom stoicizmu, peripatetickej školy, pytagorizmu a platonizmu, okolo rokov 130 – 133 prijal kresťanstvo a stal sa jedným z prvých apologétov, usiloval sa o zblíženie kresťanstva s gréckou filozofiou. Počas prenasledovania kresťanov ho pravdepodobne udal jeho hlavný protivník, kynický filozof Crescens (gr. Kréskés), a podľa martýria Umučenie sv. Justína a jeho druhov (Martyrium sancti Iustini et sociorum, koniec 3. alebo začiatok 4. stor.) bol spolu so šiestimi priateľmi v roku 165 n. l. odsúdený a popravený.

Jeho po grécky napísaná literárna tvorba výrazne ovplyvnila kresťanský starovek. Bol autorom o. i. apológií Prvá obrana kresťanov (Apologia próté hyper christianón, 68 kapitol, tzv. kníh, označovaná aj Apologia prima) a Druhá obrana (Apologia deutera, 15 kapitol), pričom novodobí bádatelia považujú druhú apológiu len za dodatok k prvej, resp. za jej pôvodnú súčasť. Podľa Justína Mučeníka má každé pravdivé poznanie obsiahnuté v antickej vzdelanosti a v židovskom a kresťanskom náboženstve základ v jedinom zdroji (Logos), ktorým je v jeho úplnosti Ježiš Kristus. Ten je zároveň spermatickým Logom (Logos spermatikos), t. j. semenným Slovom, ktorého (a ktorému) rozsievací charakter umožňuje, aby Logos (pravda) bol vo svete prítomný aj čiastočne, a to v podobe semien rozosiatych medzi všetkými národmi. Prijatím týchto semien je možné čiastočné poznanie Logu, ktoré podľa Justína Mučeníka (Apologia I, 46,3) dosiahli už tzv. kresťania pred Kristom (platonici a stoici). Plnosť pravdy (pravda v jej úplnosti) je však podľa Justína Mučeníka obsiahnutá až v evanjeliu Ježiša Krista. Dielo Justína Mučeníka Rozhovor so Židom Tryfónom (Pros Tryfóna Iudaion dialogos) zachytáva časť diskusií, na ktorých sa zúčastnil (podľa pôvodných názorov priamo s rabínom Tarfónom alebo Tapronom, ktorý patril do okruhu učencov okolo Akibu ben Jozefa) v Efeze počas povstania Bar Kochbu.

Býva zobrazovaný ako antický filozof s palmou mučeníctva v ruke alebo s knihou. Je patrónom filozofov (sviatok 1. júna).

Text hesla

Justín Mučeník, sv., aj Justín Martýr, Justín Filozof, gr. Iustinos (ho Martys), lat. Iustinus, začiatok 2. stor. Flavia Neapolis, dnes Nábulus, Palestínske autonómne územia – pravdepodobne 165 Rím — ranokresťanský filozof a mučeník, cirkevný otec.

Pôsobil v Palestíne, Efeze a Ríme, kde založil filozofickú, resp. teologickú školu. Bol prívržencom stoicizmu, peripatetickej školy, pytagorizmu a platonizmu, okolo rokov 130 – 133 prijal kresťanstvo a stal sa jedným z prvých apologétov, usiloval sa o zblíženie kresťanstva s gréckou filozofiou. Počas prenasledovania kresťanov ho pravdepodobne udal jeho hlavný protivník, kynický filozof Crescens (gr. Kréskés), a podľa martýria Umučenie sv. Justína a jeho druhov (Martyrium sancti Iustini et sociorum, koniec 3. alebo začiatok 4. stor.) bol spolu so šiestimi priateľmi v roku 165 n. l. odsúdený a popravený.

Jeho po grécky napísaná literárna tvorba výrazne ovplyvnila kresťanský starovek. Bol autorom o. i. apológií Prvá obrana kresťanov (Apologia próté hyper christianón, 68 kapitol, tzv. kníh, označovaná aj Apologia prima) a Druhá obrana (Apologia deutera, 15 kapitol), pričom novodobí bádatelia považujú druhú apológiu len za dodatok k prvej, resp. za jej pôvodnú súčasť. Podľa Justína Mučeníka má každé pravdivé poznanie obsiahnuté v antickej vzdelanosti a v židovskom a kresťanskom náboženstve základ v jedinom zdroji (Logos), ktorým je v jeho úplnosti Ježiš Kristus. Ten je zároveň spermatickým Logom (Logos spermatikos), t. j. semenným Slovom, ktorého (a ktorému) rozsievací charakter umožňuje, aby Logos (pravda) bol vo svete prítomný aj čiastočne, a to v podobe semien rozosiatych medzi všetkými národmi. Prijatím týchto semien je možné čiastočné poznanie Logu, ktoré podľa Justína Mučeníka (Apologia I, 46,3) dosiahli už tzv. kresťania pred Kristom (platonici a stoici). Plnosť pravdy (pravda v jej úplnosti) je však podľa Justína Mučeníka obsiahnutá až v evanjeliu Ježiša Krista. Dielo Justína Mučeníka Rozhovor so Židom Tryfónom (Pros Tryfóna Iudaion dialogos) zachytáva časť diskusií, na ktorých sa zúčastnil (podľa pôvodných názorov priamo s rabínom Tarfónom alebo Tapronom, ktorý patril do okruhu učencov okolo Akibu ben Jozefa) v Efeze počas povstania Bar Kochbu.

Býva zobrazovaný ako antický filozof s palmou mučeníctva v ruke alebo s knihou. Je patrónom filozofov (sviatok 1. júna).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Justín Mučeník [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-07-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/justin-mucenik