Jupiter

Jupiter, genitív Jupitera, lat. Iuppiter, klasický genitív a akuzatív Jova (Iova, z lat. Iovis), datív a lokál Jovovi (Iovovi), inštrumentál Jovom (Iovom) — staroitalický boh jasného neba, slnka a vesmíru, najvyšší boh rímskeho panteónu, ochranca Rímskej ríše.

Meno Jupiter má indoeurópsky pôvod (tak ako grécky Zeus, etruský najvyšší boh Tinia a indický otec jasu Djaus pitar; → Djává a Prthiví). Pri italických kmeňoch zosobňoval svetlo a svetelné javy, nazývaný aj Diespiter alebo Dius Pater (jasný otec, pôvodne jasné nebo), pričom Dius bol pendantom gréckeho Dia (Zeus). Za najstarších čias bol velebenejší než Zeus, zvrchovane vládol z nebeských výšin. Až po stotožnení s Diom (Zeus) mu Rimania priradili rodičov Saturna a Reu (t. j. Diových rodičov Krona a Reiu, pôvodne uctievanú Rimanmi pod menom Ops). Oženil sa so sestrou Junónou (→ Juno; v gréckej mytológii bola jej obdobou Diova sestra a manželka Héra), s ktorou splodil Marta (rímsky Mars, grécky Arés). Nespočetné množstvo potomkov (Ovídiom zaznamenaní Diana a Apollo, Epaphus, Proserpina, Arcas a Perseus) mal s nymfami, bohyňami aj so smrteľnými ženami, ktoré zvábil svojimi rôznymi podobami.

Vládol slnečnému jasu (ako Iuppiter Lucetius) a blesku (Iuppiter Fulminator alebo Iuppiter Tonans), chránil úrodu (Iuppiter Liber), zosielal blahodarný dážď (Iuppiter Elicius alebo Iuppiter Pluvius/Pluvialis), zastavil útek Rimanov vo vojne so Sabínmi (ako Iuppiter Stator, t. j. Zastavujúci). Bol zárukou dodržiavania zmlúv (Iuppiter Fidius alebo Dius Fidius, gr. Zeus Pistios; Dius Fidius bol neskôr na Kvirinále uctievaný ako samostatná božská bytosť oddelená od Jupiterovej podstaty). Ako zosobnenému nebu (sub Iove – pod jasným nebom) mu boli zasväcované vrcholky hôr a na nich stavané chrámy (neskoršie kultové a politické strediská). Ako najvyšší ochranca rímskeho štátu (Iuppiter Optimus Maximus, t. j. Jupiter Najlepší, Najväčší) mal na rímskom Kapitole (Jupiter Kapitolský, Iuppiter Capitolinus) veľkolepý chrám zasvätený zároveň Junóne a Minerve (tzv. kapitolská trojica). Ako ochranca vojska (Iuppiter Victor) bol uctievaný v chrámoch na Kvirinále a Palatíne. Výzbroj porazených nepriateľských veliteľov vešali víťazní rímski vojvodcovia ako ďakovnú obetu v chráme Jupitera nazývaného Feretrius.

Jupiterovi bol zasvätený deň ídy, zo stromov dub, zo zvierat orol prinášajúci blesky, obetované mu boli biele zvieratá (býk, jahňa), budúcnosť ľuďom zjavoval letom i hlasom vtákov, hromom, bleskom a snami. Na počesť Jupitera boli usporadúvané hry, t. j. slávnosti ludi. Kult Jupitera mal na starosti pontifikom (→ pontifex) vymenovaný obetník nazývaný flamen Dialis (→ flaminovia), ktorý s manželkou flaminicou pri slávnostnom svadobnom obrade (confarreatio) Jupitera a Junóny v rámci obradu hieros gamos zastupovali obidve božstvá, obrad vykonával pod Jupiterovou ochranou najvyšší z pontifikov (Pontifex maximus). S Jupiterom splývali bohovia východných kultov, napr. maloázijský Sabazios (Iuppiter Sabazios), príp. boh mesta Doliché v Prednej Ázii (Iuppiter Dolichenus).

Výraz jovialis (pôvodne patriaci Jovovi, neskôr narodený v znamení Jova) bol prostredníctvom taliančiny (gioviale) a francúzštiny (jovial) prevzatý do slovenčiny ako žoviálny (dobromyseľný, blahosklonne prívetivý). Vo výtvarnom umení je Jupiter zobrazovaný ako majestátny starší muž s ušľachtilými rysmi tváre, ktorá je rámovaná dlhšími zvlnenými (kučeravými) vlasmi. K jeho atribútom patria orol, ktorý je považovaný za jeho posla a niekedy je personifikáciou samotného Jupitera, zväzok bleskov a žezlo (symbol kráľovskej autority). Je podľa neho nazvaná aj najväčšia planéta slnečnej sústavy (→ Jupiter).