Juno

Text hesla

Juno, lat. Iuno, genitív Junóny — rímska bohyňa stotožňovaná s gréckou Hérou. Bola dcérou Saturna a Rey (Rimanmi pôvodne uctievanej pod menom Ops; ich obdobou v gréckej mytológii boli Hérini rodičia Kronos a Reia), sestrou i manželkou najvyššieho boha Jupitera (Jova, grécky Zeus) a matkou boha Marta (rímsky Mars, grécky Arés). Kult Junóny vznikol zosobnením pôvodných početných ochranných síl každej ženy (juno, latinsky iuno; s podobnou funkciou ako u mužov génius) v jednej bohyni. Stala sa kráľovnou bohýň (Iuno Regina), ako Iuno Capitolina tvorila spolu s Jupiterom a Minervou tzv. kapitolskú trojicu a spoločne s nimi sídlila na Kapitole v Ríme. Bola hlavnou ochrankyňou Ríma a Rímskej ríše (nazývaná aj Iuno Sospita). Na hroziace nebezpečenstvo upozorňovala ako Iuno Moneta, bola ochrankyňou domáceho života, dievčat (Iuno Virginensis), manželiek (Iuno Matrona) a i. Patrónka svadieb (Iuno Pronuba, t. j. Zásnubná; aj Iuga, Iugalis, Domiduca), pomocníčka pri pôrode (Iuno Lucina; pomáhala novorodencom na svetlo, lat. lux; v iných verziách tak bola nazvaná aj jej dcéra Lucina, grécka Eileithyia). V Ríme jej bolo zasvätených niekoľko chrámov, jej starobylý kult bol v meste Lanuvium v Latiu, kde bola uctievaná ako Iuno Sospita Mater Regina. Ako matka boha Marta, nazývaná Iuno Martialis, prenasledovala a trestala Jupiterove nemanželské deti a milenky. Bol jej zasvätený prvý deň každého mesiaca (→ kalendy), ako aj mesiac jún (Iunius, v niektorých obciach v Latiu nazývaný Iunonius alebo Iunonalis), na jej počesť sa konali marcové slávnosti matronálie. Zo zvierat jej bola zasvätená hus, neskôr páv (Hérin atribút). Obdobou starovekého obradu hieros gamos bol u Rimanov sobáš Junóny a Jupitera, pričom flamen Dialis (→ flaminovia) a jeho manželka flaminica zastupovali obidve božstvá. Vo Vergíliovej Aeneide je Juno (rovnako ako Héra v Homérovej Iliade) nepriateľkou Trójanov (pre Paridov súd, → Paris) i Aenea, obľúbila si mesto Kartágo. Vo výtvarnom umení býva zobrazovaná rovnakým spôsobom a s totožnými atribútmi ako Héra, najmä ako dôstojná stojaca matróna so zlatým žezlom a zlatou korunou, s pávom, ako aj v hrubšej tunike (prepásanej pásom) so zbraňou v ruke; známa je socha Iuno Sospita (asi 2. stor.) z lanuvijského chrámu (dnes vo Vatikánskych múzeách).

Text hesla

Juno, lat. Iuno, genitív Junóny — rímska bohyňa stotožňovaná s gréckou Hérou. Bola dcérou Saturna a Rey (Rimanmi pôvodne uctievanej pod menom Ops; ich obdobou v gréckej mytológii boli Hérini rodičia Kronos a Reia), sestrou i manželkou najvyššieho boha Jupitera (Jova, grécky Zeus) a matkou boha Marta (rímsky Mars, grécky Arés). Kult Junóny vznikol zosobnením pôvodných početných ochranných síl každej ženy (juno, latinsky iuno; s podobnou funkciou ako u mužov génius) v jednej bohyni. Stala sa kráľovnou bohýň (Iuno Regina), ako Iuno Capitolina tvorila spolu s Jupiterom a Minervou tzv. kapitolskú trojicu a spoločne s nimi sídlila na Kapitole v Ríme. Bola hlavnou ochrankyňou Ríma a Rímskej ríše (nazývaná aj Iuno Sospita). Na hroziace nebezpečenstvo upozorňovala ako Iuno Moneta, bola ochrankyňou domáceho života, dievčat (Iuno Virginensis), manželiek (Iuno Matrona) a i. Patrónka svadieb (Iuno Pronuba, t. j. Zásnubná; aj Iuga, Iugalis, Domiduca), pomocníčka pri pôrode (Iuno Lucina; pomáhala novorodencom na svetlo, lat. lux; v iných verziách tak bola nazvaná aj jej dcéra Lucina, grécka Eileithyia). V Ríme jej bolo zasvätených niekoľko chrámov, jej starobylý kult bol v meste Lanuvium v Latiu, kde bola uctievaná ako Iuno Sospita Mater Regina. Ako matka boha Marta, nazývaná Iuno Martialis, prenasledovala a trestala Jupiterove nemanželské deti a milenky. Bol jej zasvätený prvý deň každého mesiaca (→ kalendy), ako aj mesiac jún (Iunius, v niektorých obciach v Latiu nazývaný Iunonius alebo Iunonalis), na jej počesť sa konali marcové slávnosti matronálie. Zo zvierat jej bola zasvätená hus, neskôr páv (Hérin atribút). Obdobou starovekého obradu hieros gamos bol u Rimanov sobáš Junóny a Jupitera, pričom flamen Dialis (→ flaminovia) a jeho manželka flaminica zastupovali obidve božstvá. Vo Vergíliovej Aeneide je Juno (rovnako ako Héra v Homérovej Iliade) nepriateľkou Trójanov (pre Paridov súd, → Paris) i Aenea, obľúbila si mesto Kartágo. Vo výtvarnom umení býva zobrazovaná rovnakým spôsobom a s totožnými atribútmi ako Héra, najmä ako dôstojná stojaca matróna so zlatým žezlom a zlatou korunou, s pávom, ako aj v hrubšej tunike (prepásanej pásom) so zbraňou v ruke; známa je socha Iuno Sospita (asi 2. stor.) z lanuvijského chrámu (dnes vo Vatikánskych múzeách).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Juno [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juno