Juhoslovenská kotlina

Text hesla

Juhoslovenská kotlina — geomorfologický celok Lučensko-košickej zníženiny pretiahnutého tvaru v rovnobežkovom smere. Na severe susedí s Krupinskou planinou, Ostrôžkami a Revúckou vrchovinou, na východe so Slovenským krasom a s Bodvianskou pahorkatinou, na juhu s Cerovou vrchovinou, za hranicou Maďarska charakter reliéfu pokračuje a kotlina je ohraničená pohoriami Börzsöny a Cserhát. Územie je budované paleogénnymi a neogénnymi usadenými horninami (sliene, slienité pieskovce, vápnité íly, zlepence), na ktorých sú v sev. časti pokrovy spraší a sprašových hlín a pozdĺž vodných tokov uloženiny štrkov a pieskov. Juhoslovenská kotlina je tektonického pôvodu, vznikla mohutným priehybom zemskej kôry v neogéne, pričom sa uplatnili diferenciačné pohyby počas vulkanickej činnosti v priľahlých sopečných pohoriach. Základ morfológie dna kotliny vytvorili erózno-denudačné a akumulačné procesy vo vrchnom pliocéne a počas pleistocénu. Pahorkatinný reliéf tvoria ploché chrbty, široké doliny Ipľa, Rimavy, Slanej a ich prítokov s nivami a riečnymi terasami. Relatívne výšky územia 20 – 180 m, nadmorské výšky od 128 m n. m. (niva Ipľa pri Ipeľskom Predmostí) do 390 m n. m. (pri Modrom Kameni). Juhoslovenská kotlina je rozčlenená na povrchové podcelky, Ipeľskú kotlinu, Lučenskú kotlinu a Rimavskú kotlinu. Územie patrí do teplej klimatickej oblasti s miernou zimou, priemerná teplota v lete 18 – 20 °C, v zime -1 až -3 °C. Viacero prameňov minerálnych a termálnych vôd, pri ktorých vznikli kúpele (Číž), termálne kúpaliská (Dolná Strehová, Tornaľa) alebo plniarne minerálnych vôd (v Tornali sa plní Gemerka). Juhoslovenská kotlina je zväčša odlesnená, miestami sú zachované zvyšky teplomilných dubín, dubo-hrabín a agátových lesov, miestami pozdĺž Ipľa lužné lesy. Priaznivé klimatické a pôdne pomery umožňujú intenzívnu poľnohospodársku výrobu: pestovanie obilnín, cukrovej repy, tabaku a viniča; chov dobytka a hydiny. Väčšie mestá: Lučenec, Rimavská Sobota, Fiľakovo, Veľký Krtíš.

Text hesla

Juhoslovenská kotlina — geomorfologický celok Lučensko-košickej zníženiny pretiahnutého tvaru v rovnobežkovom smere. Na severe susedí s Krupinskou planinou, Ostrôžkami a Revúckou vrchovinou, na východe so Slovenským krasom a s Bodvianskou pahorkatinou, na juhu s Cerovou vrchovinou, za hranicou Maďarska charakter reliéfu pokračuje a kotlina je ohraničená pohoriami Börzsöny a Cserhát. Územie je budované paleogénnymi a neogénnymi usadenými horninami (sliene, slienité pieskovce, vápnité íly, zlepence), na ktorých sú v sev. časti pokrovy spraší a sprašových hlín a pozdĺž vodných tokov uloženiny štrkov a pieskov. Juhoslovenská kotlina je tektonického pôvodu, vznikla mohutným priehybom zemskej kôry v neogéne, pričom sa uplatnili diferenciačné pohyby počas vulkanickej činnosti v priľahlých sopečných pohoriach. Základ morfológie dna kotliny vytvorili erózno-denudačné a akumulačné procesy vo vrchnom pliocéne a počas pleistocénu. Pahorkatinný reliéf tvoria ploché chrbty, široké doliny Ipľa, Rimavy, Slanej a ich prítokov s nivami a riečnymi terasami. Relatívne výšky územia 20 – 180 m, nadmorské výšky od 128 m n. m. (niva Ipľa pri Ipeľskom Predmostí) do 390 m n. m. (pri Modrom Kameni). Juhoslovenská kotlina je rozčlenená na povrchové podcelky, Ipeľskú kotlinu, Lučenskú kotlinu a Rimavskú kotlinu. Územie patrí do teplej klimatickej oblasti s miernou zimou, priemerná teplota v lete 18 – 20 °C, v zime -1 až -3 °C. Viacero prameňov minerálnych a termálnych vôd, pri ktorých vznikli kúpele (Číž), termálne kúpaliská (Dolná Strehová, Tornaľa) alebo plniarne minerálnych vôd (v Tornali sa plní Gemerka). Juhoslovenská kotlina je zväčša odlesnená, miestami sú zachované zvyšky teplomilných dubín, dubo-hrabín a agátových lesov, miestami pozdĺž Ipľa lužné lesy. Priaznivé klimatické a pôdne pomery umožňujú intenzívnu poľnohospodársku výrobu: pestovanie obilnín, cukrovej repy, tabaku a viniča; chov dobytka a hydiny. Väčšie mestá: Lučenec, Rimavská Sobota, Fiľakovo, Veľký Krtíš.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Juhoslovenská kotlina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juhoslovenska-kotlina