Jóna, Eugen

Text hesla

Jóna, Eugen, 20. 2. 1909 Veľká Suchá, dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves, okres Poltár – 24. 11. 2004 Bratislava — slovenský jazykovedec, otec chemika Eugena Jónu. R. 1928 – 32 študoval slavistiku a romanistiku na Karlovej univerzite v Prahe, 1932 – 34 absolvoval študijný pobyt v Slovanskom seminári Karlovej univerzity. R. 1934 – 45 pôsobil na gymnáziu a 1945 – 50 v Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Martine, 1950 – 53 v Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied a umení, 1953 – 60 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej, 1960 – 76 a 1981 – 85 v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave. Zároveň 1947 – 2004 redaktor časopisu Slovenská reč. Venoval sa výskumu dejín slovenského jazyka a slovenskej jazykovedy, dialektológii a súčasnému slovenskému spisovnému jazyku, najmä lexikológii, lexikografii, jazykovej kultúre a jazykovej výchove, pôsobil vo viacerých odborných komisiách, napr. 1939 – 45 člen stálej komisie pre určenie úradných názvov miest pri Ministerstve vnútra SR, 1964 – 83 člen predsedníctva slovenskej pravopisnej komisie a i. Autor prác Martin Hattala a spisovná slovenčina 1821 – 1903 (1961) a Postavy slovenskej jazykovedy v dobe Štúrovej (1985) i vysokoškolskej príručky Úvod do jazykovedy (1954), spoluautor nedokončeného Slovníka spisovného jazyka slovenského (1946 – 49), Pravidiel slovenského pravopisu (1963), Slovníka slovenského jazyka VI (1968), viacerých vysokoškolských učebníc, napr. Slovenčina (1957), Čeština (1972) a Dejiny spisovnej slovenčiny (1974), viacerých stredoškolských učebníc a posmrtne vydanej práce Novohradské nárečia (2009). Autor komentára Vznik Štúrovej gramatiky v komentovanom akademickom vydaní diela Ľ. Štúra Nauka reči Slovenskej I, II (2006), ktoré pripravili Ľ. Ďurovič a S. Ondrejovič.

Text hesla

Jóna, Eugen, 20. 2. 1909 Veľká Suchá, dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves, okres Poltár – 24. 11. 2004 Bratislava — slovenský jazykovedec, otec chemika Eugena Jónu. R. 1928 – 32 študoval slavistiku a romanistiku na Karlovej univerzite v Prahe, 1932 – 34 absolvoval študijný pobyt v Slovanskom seminári Karlovej univerzity. R. 1934 – 45 pôsobil na gymnáziu a 1945 – 50 v Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Martine, 1950 – 53 v Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied a umení, 1953 – 60 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej, 1960 – 76 a 1981 – 85 v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave. Zároveň 1947 – 2004 redaktor časopisu Slovenská reč. Venoval sa výskumu dejín slovenského jazyka a slovenskej jazykovedy, dialektológii a súčasnému slovenskému spisovnému jazyku, najmä lexikológii, lexikografii, jazykovej kultúre a jazykovej výchove, pôsobil vo viacerých odborných komisiách, napr. 1939 – 45 člen stálej komisie pre určenie úradných názvov miest pri Ministerstve vnútra SR, 1964 – 83 člen predsedníctva slovenskej pravopisnej komisie a i. Autor prác Martin Hattala a spisovná slovenčina 1821 – 1903 (1961) a Postavy slovenskej jazykovedy v dobe Štúrovej (1985) i vysokoškolskej príručky Úvod do jazykovedy (1954), spoluautor nedokončeného Slovníka spisovného jazyka slovenského (1946 – 49), Pravidiel slovenského pravopisu (1963), Slovníka slovenského jazyka VI (1968), viacerých vysokoškolských učebníc, napr. Slovenčina (1957), Čeština (1972) a Dejiny spisovnej slovenčiny (1974), viacerých stredoškolských učebníc a posmrtne vydanej práce Novohradské nárečia (2009). Autor komentára Vznik Štúrovej gramatiky v komentovanom akademickom vydaní diela Ľ. Štúra Nauka reči Slovenskej I, II (2006), ktoré pripravili Ľ. Ďurovič a S. Ondrejovič.

Zverejnené v novembri 2013.

súvisiace heslá

citácia

Jóna, Eugen [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jona-eugen