ješiva

ješiva [hebr.], talmudská akadémia — vyšší stupeň židovskej náboženskej školy (nižší stupeň → cheder) určenej na prípravu učencov do funkcie rabína najmä štúdiom Tóry Talmudu a Halachy. Na čele ješivy stojí jeden z učencov roš ješiva. Správa ješivy a starostlivosť o študentov sú väčšinou v kompetencii obcí. Ješivy sa vyvinuli z verejných stretnutí učencov (ješiva = sedenie, zasadanie) v tzv. domoch učenosti bejt midraš (bejt ha-midraš). V akadémiách (ješivách) v Erec Izrael a v Babylonii vznikli samostatné verzie Talmudu (→ jeruzalemský Talmud, → babylonský Talmud). Po zničení jeruzalemského Chrámu sa stali duchovným centrom židovského národa, mnohé vznikali v diaspóre, v určitých obdobiach mali ješivy aj zákonodarné a súdne funkcie. Najvýznamnejšie ješivy vznikali v stredoveku v Nemecku (Worms, Mainz a i.), juž. Francúzsku (Narbonne, Marseille a i.), Španielsku (Córdoba, Granada a i.) a v Londýne, v neskoršom období najmä vo vých. Európe, najvýznamnejšiu z nich založil 1802 Chajim z Voložinu (*1749, †1821) v meste Voložin (dnes Valožyn v Bielorusku), ktorá pôsobila do 1892. Na Slovensku jestvovalo v 19. stor. asi 30 ješív, svetoznámou sa stala ješiva v Bratislave založená pravdepodobne pred 1526 (na určitý čas bola jej činnosť prerušená a opäť sa začala 1695), ktorá bola okrem Univerzity Istropolitany najstaršou a najdlhšie pôsobiacou vysokou školou v Bratislave (štatút vysokej školy jej bol udelený 1859). Jej rozkvet nastal pod vedením Chatama Sofera. V súčasnosti jej činnosť pokračuje v Izraeli (v Jeruzaleme) pod názvom Pressburger ješive. V polovici 20. stor. sa stali centrami výučby Talmudu ješivy v Izraeli a USA, po 2. svetovej vojne bolo niekoľko ješív založených aj v krajinách záp. Európy.