jer

jer [slovanské jazyky], množné číslo jery —

1. jedna z dvoch redukovaných praslovanských samohlások, ktoré sa v slovenskej historickej gramatike i v slovanskej historicko-porovnávacej jazykovede označujú znakmi ь (mäkký jer) a ъ (tvrdý jer). Jery sa vyvinuli z indoeurópskeho krátkeho i (ь) a u (ъ) v neskoršej fáze praslovenčiny. Podľa pozície v slove sa rozoznávajú tzv. slabé a silné jery: nepárne jery boli slabé a párne jery silné (počítajúc od konca slova). Podľa tohto tzv. Havlíkovho pravidla (sformuloval ho 1889 český filológ Antonín Havlík; *1855, †1925) v 10. stor. slabé jery zanikli a silné sa zmenili na plné vokály (vokalizácia jerov). V (strednej) slovenčine sa mäkký jer zmenil na e (rekonštruované slovo dьnьsь > dnes) a tvrdý jer na o (posъlъ > posol);

2. v azbuke a v súčasnom cyrilskom písme jedno z dvoch písmen bez hláskovej platnosti. Rozlišuje sa mäkký (ь) a tvrdý (ъ) jer.