jenský plán

jenský plán, jenská škola — alternatívna pedagogická koncepcia zdôrazňujúca výchovnú funkciu školy a osobný vzťah učiteľa k žiakovi. Založená nemeckým pedagógom P. Petersenom a nazvaná podľa cvičnej školy v Jene, kde sa overovala. Jej hlavné pedagogické zásady a metódy práce zhrnul Petersen v diele Malý jenský plán (Der kleine Jena-Plan, 1927), ktoré predstavil 1927 na pedagogickom kongrese v Locarne. Hlavnou zásadou (pedagogickým cieľom) jenského plánu je zvládnutie poznatkov a poznávanie vlastného bytia žiaka. Vyučovanie má byť podriadené výchove (najprv je potrebné byť vychovávateľom, až potom učiteľom), čím sa jenský plán priblížil k pedagogickým koncepciám zameraným na osobnosť žiaka. Deti (bez ohľadu na stupeň ich nadania, pôvod a náboženské presvedčenie) žijú, vzdelávajú sa, pracujú a individuálne sa rozvíjajú v škole s domáckym prostredím. Úlohou školy je priblížiť sa k realite (životu), popri vyučovaní sa má každý žiak učiť aj styku s ľuďmi. Presadzuje sa funkcionálna výchova (prirodzená, ktorá je harmonickou súčasťou procesu vývoja dieťaťa), jej základom je činnosť, v ktorej si človek uvedomuje sám seba i existenciu a práva iných. Uznáva sa úloha vodcu (edukátora), ktorý pomáha žiakom prekonávať napätie (tenziu) medzi známymi a neznámymi skutočnosťami v poznávaní sveta a jeho vzájomných súvislostí. Učebná látka je rozdelená do troch oblastí: Boh, príroda, človek. K hlavným metódam patria rozhovor, hry, práca (učenie) a slávnosti, dôraz sa kladie aj na vytvorenie spoločenstva. Jenská škola zásadne mení tradičnú organizáciu vzdelávania. Výučba je organizovaná podľa týždenného plánu práce (vychádzajúceho z celospoločenskej situácie a zo životnej situácie vyučujúceho a rodiny) rozdeleného na satelitné kurzy rozličného zamerania. Žiaci sa nevzdelávajú v bežných triedach, ale sú rozdelení do štyroch heterogénnych kmeňových skupín (zodpovedajúcich dvom až trom triedam klasickej školy). V súčasnosti sa podľa jenského plánu vyučuje v niektorých školách v Holandsku, Belgicku a Nemecku.