jenisejské jazyky

jenisejské jazyky — skupina jazykov pôvodného obyvateľstva záp. Sibíri (vo vedeckej literatúre známych pod súhrnným názvom Jenisejci) s areálom rozšírenia pozdĺž rieky Jenisej a jeho prítokov zaraďovaná do spoločenstva paleoázijských jazykov. Patria medzi ne assančina, arinčina, pumpokolčina (zanikli v 18. stor.), kottčina (zanikla v polovici 19. stor.), jughčina (zanikla koncom 20. stor.) a ketčina (ostyganna ka’; zachovala sa až do súčasnosti). Z historického hľadiska sa jenisejské jazyky členia na tri blízko príbuzné podskupiny: arinsko-pumpokolskú, assansko-kottskú a ketsko-jughskú. Jenisejské jazyky (okrem ketčiny) nemajú vlastné písmo. Ketský jazyk (ketčina) ako jediný živý jazyk nedostatočne preskúmanej skupiny jenisejských jazykov patrí k ohrozeným jazykom, z celkového počtu asi 1 200 Ketov (vlastným menom Ostygan, Deng) ho ovláda iba necelá štvrtina. Ketskú abecedu utvoril na základe latinky začiatom 30. rokov 20. stor. ruský bádateľ Nestor Konstantinovič Karger (*1904, †po 1937 alebo 1942), s výučbou ketčiny v škole sa však čoskoro prestalo a autor písma bol perzekvovaný. R. 1988 bola vytvorená nová ketská abeceda na základe cyriliky a v niekoľkých školách sa v súčasnosti ketčina aj vyučuje. Jenisejské jazyky nie sú príbuzné s europskymi ani s ázijskými jazykmi, preukázala sa však ich príbuznosť s indiánskou jazykovou rodinou na-dené.