Jendreják, Ľudovít

Text hesla

Jendreják, Ľudovít, 28. 5. 1929 Veľká, dnes súčasť Popradu — slovenský architekt. V rokoch 1950 – 55 študoval na Fakulte architektúry a pozemných stavieb Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) u E. Belluša. V rokoch 1955 – 68 pôsobil v Stavoprojekte, 1968 – 72 v Združení projektových ateliérov a 1972 – 90 v Študijnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, od 1990 ako samostatný architekt. V rokoch 1988 – 90 pedagogicky pôsobil na Katedre architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení.

Je autorom a spoluautorom viacerých významných spoločenských stavieb na Slovensku i v zahraničí. Architektonická kompozícia jeho diel vypovedá o ich funkcii i o pevnej väzbe na urbanistické prostredie, v ktorom sú postavené. Medzi jeho priority patrilo výtvarné dotvorenie spoločensky významných budov – spolupracoval s mnohými výtvarníkmi, napr. s keramikárom J. Marthom, ktorý vytvoril keramické reliéfy v budove veľvyslanectva v Bonne a v Ulanbátare.

K Jendrejákovým významným dielam patria budovy Veľvyslanectva ČSSR v Pchjongjangu v Kórei (1958 – 63, s M. Kusým), Obchodného zastupiteľstva ČSSR v Moskve (1975, s Ladislavom Kušnírom, Vladimírom Husákom, Jánom Šilingerom a Petrom Puškárom), Veľvyslanectva ČSSR v Ulanbátare (1983, s L. Kušnírom, J. Šilingerom, P. Puškárom a V. Husákom), rezidencie Veľvyslanectva ČSSR v Bonne (1975 – 76) a Veľvyslanectva ČSSR v Bonne (1980 – 85, s L. Kušnírom, P. Puškárom a V. Husákom), prístavba Úradu vlády SR v Bratislave (1979, s L. Kušnírom a P. Puškárom) a budova Slovenskej národnej rady v Bratislave (1986 – 93, s P. Puškárom a J. Šilingerom). V 60. – 70. rokoch 20. stor. vytvoril viaceré významné neskoromodernistické stavby: Študentský domov Jura Hronca v Bratislave (1960 – 67, s F. Končekom, I. Skočekom, Ľ. Titlom a Georgim Tursunovom) a administratívnu budovu Kerametalu v Bratislave (1968 – 73).

Text hesla

Jendreják, Ľudovít, 28. 5. 1929 Veľká, dnes súčasť Popradu — slovenský architekt. V rokoch 1950 – 55 študoval na Fakulte architektúry a pozemných stavieb Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) u E. Belluša. V rokoch 1955 – 68 pôsobil v Stavoprojekte, 1968 – 72 v Združení projektových ateliérov a 1972 – 90 v Študijnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, od 1990 ako samostatný architekt. V rokoch 1988 – 90 pedagogicky pôsobil na Katedre architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení.

Je autorom a spoluautorom viacerých významných spoločenských stavieb na Slovensku i v zahraničí. Architektonická kompozícia jeho diel vypovedá o ich funkcii i o pevnej väzbe na urbanistické prostredie, v ktorom sú postavené. Medzi jeho priority patrilo výtvarné dotvorenie spoločensky významných budov – spolupracoval s mnohými výtvarníkmi, napr. s keramikárom J. Marthom, ktorý vytvoril keramické reliéfy v budove veľvyslanectva v Bonne a v Ulanbátare.

K Jendrejákovým významným dielam patria budovy Veľvyslanectva ČSSR v Pchjongjangu v Kórei (1958 – 63, s M. Kusým), Obchodného zastupiteľstva ČSSR v Moskve (1975, s Ladislavom Kušnírom, Vladimírom Husákom, Jánom Šilingerom a Petrom Puškárom), Veľvyslanectva ČSSR v Ulanbátare (1983, s L. Kušnírom, J. Šilingerom, P. Puškárom a V. Husákom), rezidencie Veľvyslanectva ČSSR v Bonne (1975 – 76) a Veľvyslanectva ČSSR v Bonne (1980 – 85, s L. Kušnírom, P. Puškárom a V. Husákom), prístavba Úradu vlády SR v Bratislave (1979, s L. Kušnírom a P. Puškárom) a budova Slovenskej národnej rady v Bratislave (1986 – 93, s P. Puškárom a J. Šilingerom). V 60. – 70. rokoch 20. stor. vytvoril viaceré významné neskoromodernistické stavby: Študentský domov Jura Hronca v Bratislave (1960 – 67, s F. Končekom, I. Skočekom, Ľ. Titlom a Georgim Tursunovom) a administratívnu budovu Kerametalu v Bratislave (1968 – 73).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jendreják, Ľudovít [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jendrejak-ludovit