Jehuda ha-Nasi

Jehuda ha-Nasi, asi 135 – asi 220, pochovaný v Bét Šearime — staroveký židovský učenec. Pochádzal z rodu učencov odvodzujúcich svoj pôvod od rabína Hilela St., vnuk Gamaliela II. (→ Gamaliel). Študoval v palestínskych akadémiách židovské právo a jazyky, najmä gréčtinu. Ako patriarcha (patril mu titul nasi, hebr. knieža) stál na čele sanhedrinu, ktorý v tom čase sídlil v Bét Šearime v Galilei, na konci života žil v galilejskom meste Cipori (gr. Sepfóris, neskôr Diokaisare(i)a, lat. Diocaesarea) v blízkosti Nazaretu. Úrad patriarchu povýšil na duchovné a sociálne vodcovstvo národa. Jeho cieľom bolo zjednotiť v období rímskej nadvlády izraelský národ na celom území Rímskej ríše. Usiloval sa aj o pozdvihnutie hospodárskej úrovne Židov v Erec Izrael a o vytvorenie národných náboženských inštitúcií. Namiesto vtedy všeobecne používanej aramejčiny presadzoval hebrejčinu. Medzi všetkými vrstvami ľudu sa zaslúžil o rozširovanie znalosti Tóry a dodržiavanie príkazov (hebr. micvot) vyplývajúcich z nej. Jeden z najvýznamnejších tanaitov, zosystematizoval ústnu Tóru a vytvoril konečnú redakciu Mišny.