jednočlenná veta

jednočlenná veta — veta, v ktorej sa gramatické jadro realizuje jedným hlavným vetným členom, a to vetným základom. Jej korelátom (náprotivkom) je dvojčlenná veta, v ktorej sa gramatické jadro realizuje dvoma základnými vetnými členmi, a to podmetom a prísudkom (subjektom a predikátom). Nerozčlenený vetný základ je gramatickou základňou a východiskom ďalšieho stvárnenia jednočlennej vety, ktorá je aj nositeľom predikačných kategórií (spôsobu a času). Kategória zhody sa tu neuplatňuje, slovesný tvar vo vetnom základe má podobu zhodnú s 3. osobou jednotného čísla (a príp. stredného rodu) osobných slovies. Rozlišujú sa slovesné a neslovesné jednočlenné vety. Vetným základom slovesných jednočlenných viet býva neosobné sloveso (Zabilo ho. V starom zámku straší.), neosobný tvar zvratného slovesa (Rozpršalo sa. Drieme sa mi.) alebo neosobný tvar osobného slovesa realizovaného bezpodmetovým zvratným tvarom (Ide sa.), bezpodmetovým trpným tvarom (Bolo vetrané. Tu nebolo dlho vetrané.) a neurčitkom (Bolo počuť spev. Nebadať žiadnu zmenu.). Prechod k jednočlenným vetám predstavujú prípady, v ktorých sa so sponovým slovesom byť alebo bývať vo vetnom základe spája vetná príslovka (Bolo mu smutno. Na jeseň býva daždivo.) alebo predložkový výraz (Je mi do plaču. Je mi na odpadnutie.). Vetným základom neslovesných jednočlenných viet býva podstatné meno (Oheň!), prídavné meno (Šokujúce!), zámeno (Koľko?), číslovka (Desať.), príslovka (Pomaly, pomaly!), častica (Pravdaže.) alebo citoslovce (Hurá!). Osobitným typom neslovesných jednočlenných viet sú spojenia modálnej vetnej príslovky s neurčitkom (Treba jej napísať.; Ťažko niečo namietať.).