jazykové právo

jazykové právo — súhrn právnych noriem upravujúcich štátny jazyk (resp. úradný jazyk) a jeho používanie v rámci štátu, ako aj jeho vzťah k iným jazykom používaným na danom území (→ jazykové zákony). Jazykové práva patria medzi ľudské práva štandardne ochraňované dohovormi Rady Európy a i. medzinárodných organizácií. Ústava Slovenskej republiky kodifikuje ako štátny jazyk používaný na území Slovenskej republiky slovenský jazyk a zároveň zaručuje národnostným menšinám a etnickým skupinám žijúcim na tomto území právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, vzdelávať sa v ňom a používať ho v úradnom styku, ako aj právo osvojiť si štátny jazyk. Popri ústavných zárukách jazykových práv existujú aj ďalšie právne normy, ktoré špecifikujú a napĺňajú jazykové práva menšín. Zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazykov národnostných menšín upravujú používanie jazykov v rôznych oblastiach verejného styku. Orgány verejnej moci majú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, pričom právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku sa realizuje v závislosti od počtu obyvateľov, patriacich k národnostnej menšine, v danej obci.