jazyková rovina

jazyková rovina, jazykový plán — relatívne uzavretá zložka jazykového systému (→ systém jazyka) alebo jazykového opisu zahŕňajúca inventár ich prvkov (t. j. jazykových jednotiek), vzťahy a súbor operácií medzi nimi. Rozlišuje sa viacero systémov jazykovej roviny, najjednoduchšie je delenie na zvukovú (fonetickú, resp. fonologickú, ktorá je vytvorená zo zvukových prvkov) a obsahovú (významovú) jazykovú rovinu. Podľa charakteru prvkov sa rozlišuje morfologická, ktorá zahŕňa morfémy, a syntaktická jazyková rovina, na ktorej sa pracuje so syntagmami a vetnými členmi. Jednotky vyššej jazykovej roviny sú zložené z jednotiek nižšej jazykovej roviny (napr. morfémy z foném a vety zo slov). V transformačnej gramatike sa rozlišuje syntaktická časť ako základná časť jazykovej roviny a fonologická a sémantická časť ako interpretačné časti jazykovej roviny. J. Horecký rozčlenil jazykovú rovinu trojstupňovo na syntaktickú, onomatologickú a fonologickú. Na syntaktickej jazykovej rovine sú základnými prvkami subjekt a predikát, na onomatologickej jazykovej rovine koreň, báza (→ základové slovo) a derivačná morféma a na fonologickej jazykovej rovine fonéma a dištinktívny (rozlišujúci) príznak. V jednotlivých jazykových rovinách sa konkrétne jazykové výrazy formujú pomocou operačných pravidiel.