jazyková rodina

Text hesla

jazyková rodina — viacero geneticky (svojím pôvodom) príbuzných jazykov, ktoré vznikli z jedného spoločného prajazyka, a to skutočne jestvujúceho, napr. románske jazyky z ľudovej latinčiny (sermo vulgaris), alebo len predpokladaného a rekonštruovaného na základe spoločných znakov (napr. indoeurópsky prajazyk, praslovančina). V týchto jazykoch sú dokázateľné zhody vo zvukovej rovine, v gramatickej stavbe i v slovnej zásobe. Stupeň blízkosti (miera zhôd) medzi jazykmi patriacimi do jednej jazykovej rodiny môže byť rozličný, závisí od rozdielneho vývinu, geografických podmienok i od kontaktov s jazykmi iných jazykových rodín. Termín jazyková rodina sa začal používať v 19. stor. v tzv. rodostromovej teórii (A. Schleicher) pri pokusoch o rekonštrukciu indoeurópskeho prajazyka (→ indoeuropeistika) ako hypotetického genetického východiska indoeurópskych jazykov, pričom sa predpokladalo jeho postupné rozčleňovanie na jednotlivé jazyky, t. j. jednotlivé indoeurópske jazyky sa utvárali na základe divergentného vývoja (na základe konvergentného vývoja sa jazyky zaraďujú do jazykových zväzov). Jazyková rodina sa ďalej člení na vetvy (napr. jazyková rodina indoeurópskych jazykov sa člení na vetvu slovanských, germánskych, románskych a iných jazykov) a ako nižšia jednotka sa vyčleňuje jazyková skupina (napr. vo vetve slovanských jazykov sú to jazykové skupiny západoslovanských, južnoslovanských a východoslovanských jazykov), ktorá sa niekedy môže ďalej členiť na podskupiny. Jazyková rodina v takomto širšom význame sa nazýva jazyková rodina druhého stupňa. V užšom význame sa termínom jazyková rodina niekedy označuje vetva jazykov, ktoré majú spoločný prajazyk, vtedy ide o jazykovú rodinu prvého stupňa, napr. románska jazyková rodina (patria do nej jazyky, ktorých pôvod sa odvodzuje od ľudovej latinčiny, t. j. taliančina, francúzština, španielčina a i.) alebo slovanská jazyková rodina (jazyky, ktorých pôvod sa odvodzuje od rekonštruovanej praslovančiny, t. j. slovenčina, čeština, ruština a i.).

Text hesla

jazyková rodina — viacero geneticky (svojím pôvodom) príbuzných jazykov, ktoré vznikli z jedného spoločného prajazyka, a to skutočne jestvujúceho, napr. románske jazyky z ľudovej latinčiny (sermo vulgaris), alebo len predpokladaného a rekonštruovaného na základe spoločných znakov (napr. indoeurópsky prajazyk, praslovančina). V týchto jazykoch sú dokázateľné zhody vo zvukovej rovine, v gramatickej stavbe i v slovnej zásobe. Stupeň blízkosti (miera zhôd) medzi jazykmi patriacimi do jednej jazykovej rodiny môže byť rozličný, závisí od rozdielneho vývinu, geografických podmienok i od kontaktov s jazykmi iných jazykových rodín. Termín jazyková rodina sa začal používať v 19. stor. v tzv. rodostromovej teórii (A. Schleicher) pri pokusoch o rekonštrukciu indoeurópskeho prajazyka (→ indoeuropeistika) ako hypotetického genetického východiska indoeurópskych jazykov, pričom sa predpokladalo jeho postupné rozčleňovanie na jednotlivé jazyky, t. j. jednotlivé indoeurópske jazyky sa utvárali na základe divergentného vývoja (na základe konvergentného vývoja sa jazyky zaraďujú do jazykových zväzov). Jazyková rodina sa ďalej člení na vetvy (napr. jazyková rodina indoeurópskych jazykov sa člení na vetvu slovanských, germánskych, románskych a iných jazykov) a ako nižšia jednotka sa vyčleňuje jazyková skupina (napr. vo vetve slovanských jazykov sú to jazykové skupiny západoslovanských, južnoslovanských a východoslovanských jazykov), ktorá sa niekedy môže ďalej členiť na podskupiny. Jazyková rodina v takomto širšom význame sa nazýva jazyková rodina druhého stupňa. V užšom význame sa termínom jazyková rodina niekedy označuje vetva jazykov, ktoré majú spoločný prajazyk, vtedy ide o jazykovú rodinu prvého stupňa, napr. románska jazyková rodina (patria do nej jazyky, ktorých pôvod sa odvodzuje od ľudovej latinčiny, t. j. taliančina, francúzština, španielčina a i.) alebo slovanská jazyková rodina (jazyky, ktorých pôvod sa odvodzuje od rekonštruovanej praslovančiny, t. j. slovenčina, čeština, ruština a i.).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jazyková rodina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jazykova-rodina