jazyková kompetencia

jazyková kompetencia — súhrn jazykových znalostí nositeľa materinského jazyka, na základe ktorých je schopný vytvárať nekonečné množstvo gramaticky správnych viet, pripísať im primerané štruktúry a rozhodovať o stupni ich gramatickosti (gramatickej povahe). Jazyková kompetencia bola východiskom budovania generatívnej teórie jazyka založenej N. Chomským (→ transformačná gramatika). Vzťahovala sa len na vnútorný, systémový aspekt jazyka. Ďalšie aspekty jazykovej schopnosti sa presunuli do performancie, t. j. do oblasti používania jazyka. Reakciou na obmedzovanie výskumu jazykovej kompetencie bolo zavedenie pojmu komunikačná kompetencia, ktorý postupne nadobudol veľmi široké uplatnenie (sémantická, pragmatická, hodnotiaca a iná kompetencia).