jazyková jednotka

jazyková jednotka — najmenšia jednotka jazyka vymedzená na danej jazykovej rovine formou, obsahom a funkciou, prvok (abstraktná jednotka) systému jazyka a jeho realizácia (konkrétne, individuálne použitie) v reči. Napr. najmenšou jednotkou zvukovej roviny je fonéma (zapisuje sa ako graféma), jej realizáciou v reči je fóna; najmenšou jednotkou slovnej zásoby je lexéma (slovo), jej význam predstavuje seméma. Lexéma a seméma sa realizujú ako konkrétna lexa a séma; tvary slova tvoria morfémy, t. j. najmenšie jednotky morfologickej roviny, ktorých realizáciou sú konkrétne morfy; najmenšími jednotkami systému syntaktickej roviny sú syntagma a veta ako abstraktný vzorec, ktorý sa v reči uplatňuje ako konkrétna výpoveď; na štylistickej rovine je to štyléma reprezentujúca alebo tvoriaca typ textu, ktorý sa realizuje ako konkrétny text (→ komunikát).