jazídíja

jazídíja [arab.], aj jezídíja — tajná islamská sekta. Podľa niektorých islamských odborníkov je nazvaná podľa Jazída I. Členovia jazídíje (jazídi) sa pokladajú za samostatný ľud (sami seba označujú etnonymom Dásin, príp. Davásin, t. j. poslední), ktorý vznikol samovoľne z Adamovho semena. Učenie jazídíje obsahuje islamské (obriezka, pôst, púť, niektoré znaky súfizmu), kresťanské (krst, lámanie chleba, pitie vína), šamanské, zoroastristické a manicheistické prvky. Podľa jazídíjskej dualistickej náuky uchovávanej ústnym podaním stvoril svet Boh, ale nestará sa oň, preto jeho vôľu predstavuje druhý princíp a zároveň hlavný predmet kultu – padlý Páví anjel (Malak Tá’ús), ktorý zhrešil, ale kajal sa a slzami zahasil plamene pekla. Hriešnici nebudú večne zatratení, budú sa očisťovať prevteľovaním a môžu dosiahnuť aj stav božstva; doteraz tento stav dosiahlo sedem menších božstiev, resp. 7 hlavných anjelov (archanjelov), ktorých stvoril Boh, jedným z nich je Páví anjel. Najvyšší predstaviteľ jazídíje sa nazýva šajch názir alebo mír-e šajchán. Najposvätnejším a zároveň pútnickým miestom stúpencov jazídíje je hlavná svätyňa pri hrobke Adího (Adí ibn Musáfir al-Umaví, †1162, súfijský mystik považovaný za reformátora jazídíje, príp. aj za inkarnáciu Pávieho anjela) v lokalite Láliš severne od Mosulu. V minulosti zohrali jazídi dôležitú úlohu v kurdskej kmeňovej federácii, neskôr boli mnohí prenasledovaní a ušli do Arménska a Gruzínska. Jazídi vytvárajú endogamné uzavreté spoločenstvo, ktoré však islamská ortodoxia považuje za heretické. V súčasnosti ich je asi 60-tis., väčšina žije v severnom Iraku, menšie skupiny sú v severnej Sýrii, v Turecku, Arménsku, Gruzínsku a na Kaukaze.