jazata

jazata, avestsky yazata — v staroperzských náboženstvách (→ perzské náboženstvá) označenie dobrých síl, resp. božských bytostí (jazatí = tí, ktorí sú hodní uctievania). Najväčším jazatom bolo najvyššie božstvo Ahura Mazda, k ďalším patrili napr. božskí sudcovia Mithra, Sraoša (božstvo poslušnosti, symbol svedomia) a Rašnu (vládca hromu, blesku a víťazstva). Už v najstarších zoroastristických náboženských veršoch gáthach (→ Avesta) sa pojem jazata používal ako protiklad pojmu daéva označujúceho temné a zlé sily (služobníkov Angru Mainjua); v tomto zmysle je možné k jazatom zaradiť aj šesť bytostí (personifikácií cností Ahuru Mazdu) nazývaných ameša spenta. V neskoršom chápaní sa jazatovia stali ochrancami jednotlivých dní v mesiaci, v modernom chápaní sú ich analógiou anjeli.