Jáson

Jáson, gr. Iasón – v gréckej mytológii hrdina, syn kráľa Aisona, vládcu Iólku (dnes Volos) v Tesálii a jeho manželky Eteoklymeny. V obave pred Aisonovým nevlastným bratom Peliom, ktorý zbavil Aisona vlády, bol Jáson po narodení vyhlásený za mŕtveho a vychovávaný kentaurom Cheirónom ďaleko v horách. Keď dospel, dobrým skutkom si získal priazeň bohyne Héry a predstúpil pred Pelia bez sandála, čo podľa veštby znamenalo, že práve on pripraví Pelia o život. V snahe získať otcov trón sa podujal spolu s argonautmi na nebezpečnú výpravu za zlatým rúnom do Kolchidy (dnes čiernomorské pobrežie Kaukazu) na lodi Argo (gr. Argó). Kolchidský kráľ Aiétés Jásonovi rúno prisľúbil s neuskutočniteľnou podmienkou, že zapriahne do železného pluhu ohnivé býky, zorie ním pole boha vojny Area (Arés), zasadí dračie zuby a pustí sa do boja s vojakmi, ktorí z nich vyrastú. Pomocou čarov a rád Aiétovej dcéry Medey sa Jásonovi podarilo úlohu splniť a zmocniť sa zlatého rúna, ktoré mu Aiétés odmietol napriek splnenej úlohe vydať. Počas úteku zabil Medeinho brata Apsyrta, ktorý ich prenasledoval. Na ostrove Fajákov sa s Medeou oženil a priplával do Iólku, kde argonautov rozpustil. Iólsky trón však nezískal, ani keď s manželkinou pomocou prostredníctvom oklamaných dcér Pelia zabil. Tragicky sa skončilo aj jeho manželstvo s Medeou, keď si ju z túžby po kráľovskej korune popudil proti sebe plánovaným sobášom (podľa iných zdrojov uzavrel manželstvo) s dcérou korintského kráľa Glauké (nazývanou aj Kreusa). Medea z nešťastia zabila Glauké i svojich vlastných synov Mermera a Fereta. Jáson zomrel ako vyhnanec počas spánku, keď sa na neho zrútila spráchnivená časť lode Argo, pod ktorou odpočíval.

Jásonove činy oslavujú Apollónios Rodský (epos Argonautika, 3. stor. pred n. l.) a Valerius Flaccus (Argonautica, 1. stor.), jeho egocentrickú obhajobu pred opustenou Medeou ironicky vystihol Euripidés (Medea, Médeia, 431 pred n. l.). Námet výtvarného umenia (antické vázové maľby; freska z Pompejí Jáson pred Peliom, asi 20 n. l.) i hudobných diel (F. Cavalli: opera Giasone, 1649).