Jaslovské Bohunice
Poloha
Mapa obce
Jaslovské Bohunice — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji na Trnavskej pahorkatine, 162 m n. m.; 2 292 obyvateľov (2018); miestne časti: Bohunice, Jaslovce, Paderovce. Územie je budované neogénnymi uloženinami pokrytými sprašou, má pahorkatinný reliéf, je odlesnené a poľnohospodársky intenzívne využívané. V obci sa nachádzajú Atómové elektrárne Bohunice a prevádzka Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s.
Obec vznikla v roku 1960 zlúčením obcí Bohunice (písomne doložená 1208 – 09, 1229 ako Bugvna, 1258 Baguna, 1307 Bagana, 1773 Bohunicz, Bohunitz, 1786 Bohunicz, 1808 Bohunicz, Bohunice, 1863 – 1907 Bohunic, 1913 Apátszentmihály, 1920 – 60 Bohunice) a Jaslovce (písomne doložená 1438 ako Jazloucz, Jaslowecz, 1773 Jaszlocz, Jadlowetz, Jaslowcze, 1786 Jaszlócz, 1808 Jaszlócz, Jasslowitz, Jaslowce, 1863 – 1907 Jászlóc, 1913 Jászló, 1920 Jaslovce, 1927 – 46 Jáslovce, 1946 – 60 Jaslovce); v rokoch 1975 – 90 k nim bola pričlenená obec Radošovce, ku ktorej bola v roku 1974 pričlenená obec Paderovce (súčasť Jaslovských Bohuníc aj po 1990; písomne doložená 1333 ako Padar, 1438 Paderowicz, 1773 Pagyerocz, Pagerotz, Pagerowcze, 1786 Pagyerocz, 1808 Pagyerócz, Pagirowitz, 1863 – 1907 Pagyeróc, 1913 Pagyár, 1920 – 73 Paderovce).
Obec Bohunice pôvodne patrila Zoborskému kláštoru, v roku 1553 ju vlastnili Keménďovci a Farkašovci, 1787 Dezassovci a Brunšvikovci z Dolnej Krupej. Obec Jaslovce patrila panstvu Smolenice, obec Paderovce Lošonciovcom a neskôr panstvu Smolenice. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neskorej kamennej, bronzovej a laténskej doby a zo stredoveku.
Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (1832 – 36, upravovaný v 19. – 20. stor.), budova fary (pôvodne pravdepodobne zo 16. stor., klasicisticky prestavaná v 19. stor., nová časť pristavaná 1993 – 95), na cintoríne hrobka rodiny Dezassovcov (1825), viacero prícestných sôch a krížov (napr. pieta, 1773; socha sv. Vendelína, 1798; kríž, 1806; socha sv. Jána Nepomuckého, 1808, a i.), pôvodne neskorobarokový kaštieľ (koniec 18. stor., neorománsky prestavaný v poslednej tretine 19. stor., upravený v 20. stor.); v časti Paderovce rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa (pôvodne neskorobaroková kaplnka, 1848 prestavaná na klasicistický kostol).