Japonci

Text hesla

Japonci

1. vlastným menom Nihondžin, Nippondžin, oficiálny prepis Nihonjin, Nipponjin — národ tvoriaci základné obyvateľstvo Japonska (121 mil., 2016). Okrem Japonska žijú Japonci najmä v Brazílii, Kórejskej republike, USA (najmä štáty Havaj a Kalifornia), Peru, Spojenom kráľovstve, Mexiku, Singapure, Argentíne, Austrálii, Nemecku, Bolívii, Číne, Paraguaji a Thajsku. Začiatok etnogenézy Japoncov možno datovať približne do 1. tisícročia pred n. l., keď kmene, ktorých rečou už bola prajapončina, postupne prichádzali na ostrovy dnešného Japonska a vytláčali a asimilovali pôvodné obyvateľstvo. Ako etnikum sa Japonci sformovali v 8. stor. K prvým kontaktom Japoncov s Európanmi došlo v polovici 16. stor. (portugalskí moreplavci). Moderný štát vytvorili v 2. polovici 19. stor. (→ Japonsko, Dejiny). Náboženstvo: prevažujú vyznávači šintoizmu (pôvodné japonské náboženstvo) a buddhizmu, v malej miere je zastúpené kresťanstvo i viacero nových náboženských smerov (napr. sóka-gakkai, ktoré má najviac prívržencov). Ani jedno náboženstvo nie je dominantné, navzájom sa však ovplyvňujú. Mnoho Japoncov sa súčasne hlási k niekoľkým náboženstvám, najmä k šintoizmu a buddhizmu (→ japonské náboženstvá a mytológia). Japonci majú bohaté a svojrázne kultúrne tradície (často nadväzujúce na dávne vplyvy z Číny a Kórey; → čajový obrad), ktoré si udržiavajú (napr. príležitostné nosenie tradičného historického odevu, → kimono) aj napriek rýchlemu priemyslenému rozvoju a preberaniu euroamerického spôsobu života. Vynikli v mnohých oblastiach, najmä v architektúre (→ japonská architektúra), literatúre (→ japonská literatúra), vo výtvarnom umení (→ japonské výtvarné umenie, → japonský drevorez), v umeleckých remeslách (→ japonská keramika, → japonský porcelán), v špecifickej tvorbe papierových skladačiek origami, v kaligrafii (→ japonská kaligrafia), divadelníctve (→ japonské divadlo), hudbe (→ japonská hudba), tanci (→ japonský tanec), záhradníctve a aranžovaní kvetín (→ japonské záhrady, → ikebana), v tradičných japonských bojových umeniach a športoch (→ aikido, → džudo, → džú džucu, → karate, → kendo, → sumo, lukostreľba na koni jabusame a lukostreľba kjúdó nadväzujúce na bojové zručnosti samurajov) a od 20. stor. i vo vede a v technike. Väčšina Japoncov žije v mestách, menej ako štvrtina na vidieku. Najhustejšie obývané oblasti sú roviny a pobrežné nížiny. Jazyk Japoncov tvorí samostatnú jazykovú rodinu (→ japonský jazyk), zapisuje sa japonským písmom;

2. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva Japonska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.

Text hesla

Japonci

1. vlastným menom Nihondžin, Nippondžin, oficiálny prepis Nihonjin, Nipponjin — národ tvoriaci základné obyvateľstvo Japonska (121 mil., 2016). Okrem Japonska žijú Japonci najmä v Brazílii, Kórejskej republike, USA (najmä štáty Havaj a Kalifornia), Peru, Spojenom kráľovstve, Mexiku, Singapure, Argentíne, Austrálii, Nemecku, Bolívii, Číne, Paraguaji a Thajsku. Začiatok etnogenézy Japoncov možno datovať približne do 1. tisícročia pred n. l., keď kmene, ktorých rečou už bola prajapončina, postupne prichádzali na ostrovy dnešného Japonska a vytláčali a asimilovali pôvodné obyvateľstvo. Ako etnikum sa Japonci sformovali v 8. stor. K prvým kontaktom Japoncov s Európanmi došlo v polovici 16. stor. (portugalskí moreplavci). Moderný štát vytvorili v 2. polovici 19. stor. (→ Japonsko, Dejiny). Náboženstvo: prevažujú vyznávači šintoizmu (pôvodné japonské náboženstvo) a buddhizmu, v malej miere je zastúpené kresťanstvo i viacero nových náboženských smerov (napr. sóka-gakkai, ktoré má najviac prívržencov). Ani jedno náboženstvo nie je dominantné, navzájom sa však ovplyvňujú. Mnoho Japoncov sa súčasne hlási k niekoľkým náboženstvám, najmä k šintoizmu a buddhizmu (→ japonské náboženstvá a mytológia). Japonci majú bohaté a svojrázne kultúrne tradície (často nadväzujúce na dávne vplyvy z Číny a Kórey; → čajový obrad), ktoré si udržiavajú (napr. príležitostné nosenie tradičného historického odevu, → kimono) aj napriek rýchlemu priemyslenému rozvoju a preberaniu euroamerického spôsobu života. Vynikli v mnohých oblastiach, najmä v architektúre (→ japonská architektúra), literatúre (→ japonská literatúra), vo výtvarnom umení (→ japonské výtvarné umenie, → japonský drevorez), v umeleckých remeslách (→ japonská keramika, → japonský porcelán), v špecifickej tvorbe papierových skladačiek origami, v kaligrafii (→ japonská kaligrafia), divadelníctve (→ japonské divadlo), hudbe (→ japonská hudba), tanci (→ japonský tanec), záhradníctve a aranžovaní kvetín (→ japonské záhrady, → ikebana), v tradičných japonských bojových umeniach a športoch (→ aikido, → džudo, → džú džucu, → karate, → kendo, → sumo, lukostreľba na koni jabusame a lukostreľba kjúdó nadväzujúce na bojové zručnosti samurajov) a od 20. stor. i vo vede a v technike. Väčšina Japoncov žije v mestách, menej ako štvrtina na vidieku. Najhustejšie obývané oblasti sú roviny a pobrežné nížiny. Jazyk Japoncov tvorí samostatnú jazykovú rodinu (→ japonský jazyk), zapisuje sa japonským písmom;

2. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva Japonska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Japonci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/japonci