Janus

Janus, genitív Jana, lat. Ianus — starobylý italický boh počiatku, jeden z najstarších bohov rímskeho panteónu. Zobrazovaný s dvoma na opačné strany hľadiacimi tvárami (Ianus Bifrons i Ianus Geminus), ktoré podľa Ovídia symbolizovali jeho vládu na nebi i na zemi. Janus sa ako kráľ usadil v Latiu na pahorku Janiculum (nazvanom podľa neho). Pôvodných obyvateľov naučil obrábať pôdu, prichýlil Saturna, ktorý mu dal dar dvojakého vedenia (vnímal minulosť i budúcnosť), po smrti bol prijatý medzi bohov. Podľa Latinov strážil nebeskú bránu, neskôr všetky brány (ianuae) súkromných domov či verejné priechody (iani), ktoré ako Ianus Patulcius otváral i zatváral (Ianus Clusius). V modlitbách a obradoch vzývaný ako prvý (aj pred Jovom, → Jupiter). Ako bohovi počiatku (initium) mu Rimania zasvätili začiatok dňa (Ianus Matutinus), prvý deň každého mesiaca (→ kalendy, zasvätené aj Junóne), mesiac január (Ianuarius, od 153 pred n. l. prvý mesiac roku; → rímsky kalendár). Počas jeho hlavného sviatku 1. januára sa ľudia vzájomne obdarúvali a priali si šťastie. Zasvätený mu bol chrám s dvojitou bránou (v juhovýchodnej časti námestia Forum Romanum) so vstupmi na východe i na západe otváranou v priebehu vojen, aby Janus mohol prísť Rimanom na pomoc. Podľa Lívia boli brány od začiatku vlády Numu Pompilia v 8. stor. pred n. l. zatvorené iba sedemkrát, Augustus ich dal zatvoriť trikrát na znamenie mieru. Zachovaná tzv. Janova brána pochádza až z 3. – 4. stor. Podľa legendy o únose Sabiniek Romulovými vojakmi nechal Janus počas bojov so Sabinmi vytrysknúť pred vojskami sabinského kráľa Tita Tatia horúci prameň, čím zabránil ich vtrhnutiu do mesta. Stotožňovaný aj s rímskym Portunom, ochrancom brán (porta), prístavov (portus) i plavieb. Zobrazovaný (s provou) na rímskych minciach (bronzové asy z konca 4. stor. pred n. l.), jeho symbolmi sú kľúč a palica (odháňanie nevítaných hostí).