jánske piesne

jánske piesne — piesne, ktoré sa spájajú s tradičnými obradmi a zvykmi na sviatok Jána Krstiteľa. Na Slovensku patria k najstarším folklórnym prejavom, nadväzujú na predkresťanské, pohanské slávnosti letného slnovratu. Obsahovo sú charakteristické častým motívom ohňa a vody, ako aj úvodnými zvolaniami, príp. otázkami, obľúbenými námetmi boli vytváranie ľúbostných párov z prítomných aj neprítomných mládencov a dievčat a vzájomné prekáranie. Hudobným stvárnením sú jánske piesne podobné iným výročným obradovým piesňam spievaným v prírode (trávnice, žatevné piesne), nápevy sa regionálne aj lokálne odlišujú. K najarchaickejším patria magicko-rituálne nápevy (zväčša na jednej tónovej výške), najfrekventovanejšie boli kvart- a kvinttonálne melódie. Po vymiznutí magicko-rituálnej funkcie sa jánske piesne udržali až do polovice 20. stor. najmä na strednom a východnom Slovensku vo forme kolektívnych spevov okolo vatry (→ výročné ohne).