Jakuti

Text hesla

Jakuti, Sachovia, vlastným menom Saxalar, slovenský prepis Sachalar — turkický národ tvoriaci základ obyvateľstva Jakutska (466 -tis., 2010). Jakuti žijú aj v Chabarovskom, Krasnojarskom a Primorskom kraji, v Novosibirskej, Irkutskej a Magadanskej oblasti Ruskej federácie, ako aj v Moskve a Petrohrade; spolu 478-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Číne a na Ukrajine. Za ich predkov sa pokladá juhosibírsky turkický kmeň Kurykanov. Jakuti pôvodne žili v oblasti horského systému Sajany, odkiaľ ich v 12. stor. vytlačili Buriati na severovýchod do doliny rieky Lena. Ako národ sa sformovali v 17. stor. po pripojení Jakutska k Rusku (na jeho etnogenéze sa podieľalo tunguzské obyvateľstvo tajgovej Sibíri, napr. Evenkovia a Eveni, ako aj mongolské kmene). Zaoberajú sa najmä pastierstvom (soby, jakutské kone, hovädzí dobytok), lovom, rybolovom a poľnohospodárstvom (pšenica, ovos, zemiaky), z tradičných remesiel najmä spracovaním kovov (striebro, bronz, železo), kožušín a dreva, ďalej hrnčiarstvom, rezbou do kosti a výrobou šperkov. Ich pôvodným náboženstvom bol šamanizmus, ktorý u nich dosiahol jednu z najrozvinutejších foriem v severnej Ázii. V mytologických predstavách Jakutov existovalo mnoho dobrých (ochranných) i škodlivých duchov a démonov, ktorí obývali tri svety: horný, stredný a dolný. Vo vyšších vrstvách horného (nebeského) sveta žili priazniví duchovia (ajyy), napr. ženský duch plodnosti Ajyyhyt (Ajyysyt) a duch šťastia Iejiechsit, v strede horného sveta sídlil Ürüng Aar Tojon – biely posvätný náčelník považovaný za praotca a zodpovedajúci za chod a usporiadanie sveta, v nižších vrstvách horného sveta žili škodliví duchovia (abaahy, abaasy) spôsobujúci duševné choroby, búrky a víchrice, napr. Uluutujar Uluu Tojon. V strednom svete (prapôvodne matka zem) žili miestni a ochranní duchovia (ičči), napr. duch tajgy Baaj Bajanaj, duch ohňa Aan Uchchan nazývaný aj Chatan Temierije, ochranca koní Ďöhögöj Ajyy (Ďöhögöj Ajyy Tojon, Uordaach Ďöhögöj) i ochrancovia ďalších zvierat. V dolnom (podzemnom) svete sídlili škodliví duchovia, démoni a príšery kradnúci ľudí a spôsobujúci fyzické choroby. S duchmi mohli komunikovať šaman (ojuun) a šamanka (udagan), ktorí sa delili na čiernych (komunikovali prevažne so škodlivými duchmi abaahy a liečili nimi spôsobené choroby) a bielych (komunikovali s priaznivými duchmi ajyy a ičči, predovšetkým však boli veštci zosielajúci na ľudí i domáce zvieratstvo požehnanie). Z rituálov ročného cyklu bola najvýznamnejšia slávnosť letného slnovratu a dojivosti domácich zvierat (yhyach, ysyach), ktorá sa v pozmenenej forme zachovala do súčasnosti (patrí k nej pitie kumysu – nápoja z kvaseného kobylieho mlieka, tradičný tanec ohuochaj a tradičné športy, napr. kylyy – skok na jednej nohe). Od 1. polovice 19. stor. christianizovaní (prevažná časť vyznáva pravoslávie). Jakuti hovoria jakutským jazykom. Majú bohato rozvinutú ústnu tradíciu, z ktorých najvýznamnejšie sú epické povesti hovoriace o legendárnych hrdinoch a šamanoch (→ oloncho), ako aj literatúru (→ jakutská literatúra), obrodu zažíva hra na drumbli (chomus) v minulosti sprevádzajúca šamanistické rituály i prednes povestí.

Zverejnené v novembri 2013.

Jakuti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jakuti