Jagelovská knižnica

Jagelovská knižnica, poľ. Biblioteka Jagiellońska — knižnica Jagelovskej univerzity v Krakove založenej 1364 poľským kráľom Kazimírom III. Veľkým. Spočiatku nepredstavovala ucelenú knižnicu, pretože jednotlivé fakulty univerzity mali vlastné knižné zbierky. Do jednej knižnice s názvom Biblioteka Głowna Szkoły Głownej Koronnej (Hlavná knižnica hlavnej korunnej školy) zjednotil roztrúsené zbierky v 2. polovici 18. stor. poľský školský reformátor a rektor univerzity H. Kołłątaj. Jej fondy sa rozrastali prostredníctvom darov od profesorov a študentov. Značnú časť inkunábul a tlačí zo 16. stor. priviezli študenti a profesori zo svojich zahraničných ciest, najmä z Talianska a Nemecka, fondy knižnice boli dopĺňané aj o zbierky krakovských biskupov pôsobiacich vo funkcii univerzitných kancelárov a o zbierky členov šľachtických rodov. Knihy získavala i nákupom na európskych knižných trhoch najmä vo Frankfurte nad Mohanom. Od 18. stor. je knižnica nielen univerzitnou, ale aj verejnou knižnicou. Jej súčasný názov sa ustálil až v 1. polovici 19. stor. V 2. polovici 19. stor. stál na jej čele významný kultúrny pracovník a bibliograf K. J. T. Estreicher, ktorý okrem intenzívneho dopĺňania fondov zostavil rozsiahlu bibliografiu poľských tlačí a tlačí poloník do 1900. V katalógu sa nachádza 17 665 titulov tlačí 16. stor. z fondu knižnice. V bibliografii sú zahrnuté aj tlače zo 16. stor. z bývalej Pruskej štátnej knižnice v Berlíne, ktorá bola od 1946 ako depozit poľskej vlády umiestnená v Jagelovskej knižnici. R. 1931 – 39 bola postavená nová budova knižnice. Jagelovská knižnica plní v súčasnosti aj niektoré funkcie národnej knižnice. Jej fond tvorí okolo 2,7 mil. knižničných jednotiek, 1 mil. periodík a vyše 2 mil. špeciálnych dokumentov vrátane rukopisných a starých tlačí, ktoré predstavujú národné kultúrne dedičstvo. R. 1993 knižnica zaviedla automatizovaný knižnično-informačný systém VTLS. Má plne automatizovanú akvizíciu, spracovanie i vyhľadávanie knižnično-informačných dokumentov.