Jacob, François

Jacob [žakob], François, 17. 6. 1920 Nancy – 19. 4. 2013 Paríž — francúzsky biológ a lekár. Od 1950 pôsobil v Pasteurovom ústave v Paríži, 1950 – 56 vedecký pracovník, asistent A. M. Lwoffa, 1956 – 60 vedúci laboratória, 1960 – 91 vedúci Oddelenia bunkovej genetiky, 1965 – 92 súčasne na Collège de France; 1964 profesor. Zaoberal sa najmä výskumom genetickej informácie baktérií a bakteriofágov, opísal mechanizmus konjugácie baktérií a ich kruhovú DNA; od 1958 sa spolu s J. L. Monodom venoval štúdiu regulácie syntézy bakteriálnych enzýmov (→ Jacobova-Monodova hypotéza), zaslúžil sa o objav regulačných génov, ktoré v závislosti od vonkajších podmienok ovplyvňujú aktivitu štruktúrnych génov, čo vedie k zmene produkcie indukovateľných enzýmov bunky (napr. β-galaktozidáza); taktiež opísal úlohu mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) v procese proteosyntézy; od 1970 sa zapodieval najmä štúdiom genetických vlastností cicavčích buniek. Autor a spoluautor viacerých publikácií, napr. Logika života, história dedičnosti (La logique du vivant, une histoire de ľhérédité, 1970), a vyše 200 odborných článkov. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1965; s A. M. Lwoffom a J. L. Monodom) za objav genetickej regulácie syntézy enzýmov a vírusov.