Jablunkovský priesmyk

Text hesla

Jablunkovský priesmyk — priesmyk v zníženom území medzi Moravsko-sliezskymi Beskydami a Jablunkovským medzihorím, 553 m n. m. Vedie ním dôležitá cestná i železničná komunikácia spájajúca Česko (ostravskú oblasť) so Slovenskom; železnica ho prekonáva 670 m dlhým tunelom s elektrifikovanou traťou. Cez Jablunkovský priesmyk prechádzali od staroveku významné obchodné cesty (nálezy rímskych mincí), pravdepodobne ním viedla jedna z vetiev Jantárovej cesty a v 13. stor. soľná cesta, ktorou sa prepravovala soľ z Wieliczky. Od 15. stor. je tam písomne doložená obchodná tzv. Medená cesta (spájala Uhorsko a Sliezsko), ktorá nadobudla väčší význam v 1. polovici 16. stor., keď slúžila najmä na prepravu medi z turzovsko-fuggerovských baní a hút na Slovensku do poľského Vroclavu. Na ochranu cesty pred kurucmi a Turkami tam bol od 1578 budovaný systém opevnení (pevností a zemných fortifikačných prvkov) nazývaný šance. Systém bol postupne rozširovaný a posilňovaný, 1602 opravený, 1638 zničený pri uhorskom vpáde, následne obnovený, od 1678 tam sídlila stála vojenská posádka, v pol. 18. stor. značne prestavaný. Vojenská posádka tam sídlila až do 1829, následne boli v 2. polovici 19. stor. pevnosti opustené. Hlavná časť systému sa nachádzala v Jablunkovskom priesmyku (Jablunkovské šance), druhú časť tvorila pevnosť na kopci Kempa (Hajducké šance) nad obcou Bukovec (okres Frýdek-Místek) na hraniciach s Poľskom s Malopoľským vojvodstvom, tretia časť bola na území Slovenska pri obci Čierne (okres Čadca, Hrnčiarske šance). Čiastočne sa zachovali zvyšky hlavnej pevnosti v Jablunkovskom priesmyku (Jablunkovské šance) v katastri obce Mosty u Jablunkova (okres Frýdek-Místek).

Text hesla

Jablunkovský priesmyk — priesmyk v zníženom území medzi Moravsko-sliezskymi Beskydami a Jablunkovským medzihorím, 553 m n. m. Vedie ním dôležitá cestná i železničná komunikácia spájajúca Česko (ostravskú oblasť) so Slovenskom; železnica ho prekonáva 670 m dlhým tunelom s elektrifikovanou traťou. Cez Jablunkovský priesmyk prechádzali od staroveku významné obchodné cesty (nálezy rímskych mincí), pravdepodobne ním viedla jedna z vetiev Jantárovej cesty a v 13. stor. soľná cesta, ktorou sa prepravovala soľ z Wieliczky. Od 15. stor. je tam písomne doložená obchodná tzv. Medená cesta (spájala Uhorsko a Sliezsko), ktorá nadobudla väčší význam v 1. polovici 16. stor., keď slúžila najmä na prepravu medi z turzovsko-fuggerovských baní a hút na Slovensku do poľského Vroclavu. Na ochranu cesty pred kurucmi a Turkami tam bol od 1578 budovaný systém opevnení (pevností a zemných fortifikačných prvkov) nazývaný šance. Systém bol postupne rozširovaný a posilňovaný, 1602 opravený, 1638 zničený pri uhorskom vpáde, následne obnovený, od 1678 tam sídlila stála vojenská posádka, v pol. 18. stor. značne prestavaný. Vojenská posádka tam sídlila až do 1829, následne boli v 2. polovici 19. stor. pevnosti opustené. Hlavná časť systému sa nachádzala v Jablunkovskom priesmyku (Jablunkovské šance), druhú časť tvorila pevnosť na kopci Kempa (Hajducké šance) nad obcou Bukovec (okres Frýdek-Místek) na hraniciach s Poľskom s Malopoľským vojvodstvom, tretia časť bola na území Slovenska pri obci Čierne (okres Čadca, Hrnčiarske šance). Čiastočne sa zachovali zvyšky hlavnej pevnosti v Jablunkovskom priesmyku (Jablunkovské šance) v katastri obce Mosty u Jablunkova (okres Frýdek-Místek).

Zverejnené v novembri 2013.

súvisiace heslá

citácia

Jablunkovský priesmyk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jablunkovsky-priesmyk