Jabloňovce

Text hesla

Jabloňovce — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji v kotline Jabloňovského potoka v juhozápadnej časti Štiavnických vrchov, 290 m n. m.; 201 obyvateľov (2018). Mierne zvlnený reliéf kotliny prechádza na okrajoch do vrchovinného zalesneného územia. V chotári sa nachádza prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč (vyhlásená 1950, rozloha 64,6 ha; zriadená na ochranu bučín na sopečnom reliéfe Štiavnických vrchov).

Obec vznikla 1944 zlúčením obcí Dolný Almáš (doložená 1245, 1313, 1388 ako Almas, 1499 Alsoalmas, 1500, 1522, 1554 Almas, 1663 – 64 Tót Almás, 1773 Alsó-Almas, Unter-Almasch, Dolny Almass, 1786 Alschó-Almásch, 1808 Alsó-Almás, 1863 – 1913 Alsóalmás, 1920 Dolný Almáš, Dolná Ves, 1927 – 44 Dolný Almáš) a Horný Almáš (doložená 1245, 1313, 1333 ako Almas, 1491 Felsewalmas, 1500, 1517 Felsewalmas, 1522 Almas, 1663 – 64 Felső Almás, 1773 Felső-Almas, Ober-Almasch, Horny Almass, 1786 Felschő-Almásch, 1808 Felső-Almás, 1863 – 1913 Felsőalmás, 1920 Horný Almáš, Horná Ves, 1927 – 44 Horný Almáš). Obidve obce pôvodne patrili prepošstvu v Šahách. Dolný Almáš patril od 1388 panstvu Levice, od 1638 Čákiovcom a v 19. stor. Esterháziovcom a Schoellerovcom, v 20. stor. patrila časť Banskobystrickej kapitule. V stredoveku tam bolo trhové mýto patriace kláštoru v Hronskom Beňadiku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V Hornom Almáši mali od 1685 majetky jezuiti, od 1776 patril Banskobystrickému biskupstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom a od začiatku 18. stor. aj pivovarníctvom a hrnčiarstvom. Archeologické nálezy: neolitické sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, medený sekeromlat s jednostrannou tuľajkou z neskorého eneolitu. V chotári obce je pozorovateľný najsevernejší úsek tzv. spečeného valu. Stavebné pamiatky: evanjelický kostol augsburského vyznania (pôvodne gotický z 1459, eklekticky prestavaný v 19. stor.) s opevnením (2. pol. 15. stor.), so zvonicou (1782) a s chráneným stromom, tzv. tolerančnou lipou (1782); klasicistický rímskokatolícky Kostol všetkých sv. (1794); Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (1879); v blízkosti obce pivnice vyhĺbené do tufu (pravdepodobne 18. – 19. stor.).

Popis ilustrácie

Jabloňovce, evanjelický kostol, pôvodne gotický z 1459, prestavaný v 19. stor.

Text hesla

Jabloňovce — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji v kotline Jabloňovského potoka v juhozápadnej časti Štiavnických vrchov, 290 m n. m.; 201 obyvateľov (2018). Mierne zvlnený reliéf kotliny prechádza na okrajoch do vrchovinného zalesneného územia. V chotári sa nachádza prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč (vyhlásená 1950, rozloha 64,6 ha; zriadená na ochranu bučín na sopečnom reliéfe Štiavnických vrchov).

Obec vznikla 1944 zlúčením obcí Dolný Almáš (doložená 1245, 1313, 1388 ako Almas, 1499 Alsoalmas, 1500, 1522, 1554 Almas, 1663 – 64 Tót Almás, 1773 Alsó-Almas, Unter-Almasch, Dolny Almass, 1786 Alschó-Almásch, 1808 Alsó-Almás, 1863 – 1913 Alsóalmás, 1920 Dolný Almáš, Dolná Ves, 1927 – 44 Dolný Almáš) a Horný Almáš (doložená 1245, 1313, 1333 ako Almas, 1491 Felsewalmas, 1500, 1517 Felsewalmas, 1522 Almas, 1663 – 64 Felső Almás, 1773 Felső-Almas, Ober-Almasch, Horny Almass, 1786 Felschő-Almásch, 1808 Felső-Almás, 1863 – 1913 Felsőalmás, 1920 Horný Almáš, Horná Ves, 1927 – 44 Horný Almáš). Obidve obce pôvodne patrili prepošstvu v Šahách. Dolný Almáš patril od 1388 panstvu Levice, od 1638 Čákiovcom a v 19. stor. Esterháziovcom a Schoellerovcom, v 20. stor. patrila časť Banskobystrickej kapitule. V stredoveku tam bolo trhové mýto patriace kláštoru v Hronskom Beňadiku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V Hornom Almáši mali od 1685 majetky jezuiti, od 1776 patril Banskobystrickému biskupstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom a od začiatku 18. stor. aj pivovarníctvom a hrnčiarstvom. Archeologické nálezy: neolitické sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, medený sekeromlat s jednostrannou tuľajkou z neskorého eneolitu. V chotári obce je pozorovateľný najsevernejší úsek tzv. spečeného valu. Stavebné pamiatky: evanjelický kostol augsburského vyznania (pôvodne gotický z 1459, eklekticky prestavaný v 19. stor.) s opevnením (2. pol. 15. stor.), so zvonicou (1782) a s chráneným stromom, tzv. tolerančnou lipou (1782); klasicistický rímskokatolícky Kostol všetkých sv. (1794); Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (1879); v blízkosti obce pivnice vyhĺbené do tufu (pravdepodobne 18. – 19. stor.).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 20. mája 2018.

citácia

Jabloňovce [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jablonovce