Izraelčania

Izraelčania — súhrnné označenie obyvateľstva Štátu Izrael (8 mil., 2016). Okolo 75 % tvoria Židia, menšiny Arabi (21 %; sever krajiny, najmä okres Ha-Cafon), Arméni, Asýrčania, Aramejci, Čerkesi a Turci (mestá). Po založení národného štátu nastal veľký prílev Židov do Izraela. Prichádzali predovšetkým zo záp. a str. Európy, sev. Afriky, z Ruska a i. častí bývalého ZSSR i z USA. V súčasnosti sa už tri štvrtiny Židov narodili v Izraeli (takzvaní Sabrovia, hebrejsky Cabarim), približne pätina v Európe a v USA, zhruba šestina v Ázii a v Afrike. Náboženstvo: prevažne židia (okolo 75 %; dve hlavné náboženské skupiny: Židia zo str. a z vých. Európy sú vyznávači aškenázskeho obradu a Židia z oblasti Stredozemného mora a zo Str. východu vyznávači sefardského a orientálneho obradu), v menšej miere moslimovia (18 %; islam vyznáva vyše dvoch tretín obyvateľstva arabského pôvodu, pričom takmer všetci sa hlásia k sunnitskému smeru), kresťania (2 %; k najväčším kresťanským spoločenstvám patria Grécka pravoslávna a gréckokatolícka cirkev, v menšom počte je zastúpená rímskokatolícka a Arménska pravoslávna cirkev), drúzovia (2 %; od 1957 tvoria osobitné spoločenstvo arabsky hovoriaceho obyvateľstva) a ostatní (4 %; bahaisti, buddhisti, hinduisti a i.). Úradnými jazykmi sú hebrejčina, ktorú používa veľká väčšina židovského obyvateľstva, a arabčina, ktorou hovoria tamojší Arabi (ovládajú však aj hebrejčinu). Ďalšími jazykmi sú ruština, ktorú používajú nedávni prisťahovalci z bývalého ZSSR (vyše pol mil.), španielčina, amharčina, nemčina, jidiš, rumunčina, poľština a i., angličtina sa vyučuje ako hlavný cudzí jazyk v školách. Deväť desatín Izraelčanov žije v mestách, najväčšia hustota obyvateľstva je na pobrežnej rovine priliehajúcej k Stredozemnému moru.