izobarická hladina

Text hesla

izobarická hladinameteorol. plocha, ktorej všetky body majú rovnaký tlak vzduchu, t. j. plocha, na ktorej sa tlak vzduchu nemení. Priesečnice izobarických hladín s vodorovnými hladinami sú izobary. V nižších hladinách atmosféry ležia izobarické hladiny s vyššou, vo vyšších hladinách izobarické hladiny s nižšou hodnotou tlaku vzduchu. Izobarické hladiny nie sú rovnobežné so zemským povrchom a ich výška sa neustále mení v závislosti od fyzikálnych vlastností stĺpca vzduchu. Ako štandardné izobarické hladiny sa označujú hladiny hodnôt tlaku vzduchu určené medzinárodnou dohodou. Izobarické hladiny sa používajú na zobrazenie a analýzu dôležitých meteorologických prvkov (teplota a vlhkosť vzduchu, rýchlosť vetra a i.) vo voľnej atmosfére. Na účely sledovania rozloženia tlaku vzduchu sa zhotovujú mapy výšok izobarických hladín nazývané mapy barickej topografie, do ktorých sa zakresľujú výšky štandardných izobarických hladín.

Štandardné izobarické hladiny a ich priemerná výška nad zemským povrchom
Tlak [hPa] 1 000 925 850 700 500 400 300 250 200 150 100 70 50 30 20 10
Výška [km] 0,1 0,7 1,5 3 5,5 7 9 10 12 14 16 18 20 24 26 32

Zverejnené v novembri 2013.

Izobarická hladina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/izobaricka-hladina