izobarická hladina

izobarická hladina — meteorol. plocha, ktorej všetky body majú rovnaký tlak vzduchu, t. j. plocha, na ktorej sa tlak vzduchu nemení. Priesečnice izobarických hladín s vodorovnými hladinami sú izobary. V nižších hladinách atmosféry ležia izobarické hladiny s vyššou, vo vyšších hladinách izobarické hladiny s nižšou hodnotou tlaku vzduchu. Izobarické hladiny nie sú rovnobežné so zemským povrchom a ich výška sa neustále mení v závislosti od fyzikálnych vlastností stĺpca vzduchu. Ako štandardné izobarické hladiny sa označujú hladiny hodnôt tlaku vzduchu určené medzinárodnou dohodou. Izobarické hladiny sa používajú na zobrazenie a analýzu dôležitých meteorologických prvkov (teplota a vlhkosť vzduchu, rýchlosť vetra a i.) vo voľnej atmosfére. Na účely sledovania rozloženia tlaku vzduchu sa zhotovujú mapy výšok izobarických hladín nazývané mapy barickej topografie, do ktorých sa zakresľujú výšky štandardných izobarických hladín.