Izmael

Izmael, hebr. Jišmael, Boh počuje, aj Jišmáel, Boh počul, arab. Ismá’íl, Ismá’íl ibn Ibráhím — v židovskej aj v islamskej tradícii syn Abraháma (arab. Ibráhím) a egyptskej otrokyne Hagar, starší brat Izáka. Podľa biblického podania (1 M 16) sa narodil 86-ročnému Abrahámovi na žiadosť jeho neplodnej manželky Sáry. Podľa moslimskej tradície mal byť obetovaný na znak Abrahámovej poslušnosti Bohu (v Koráne sa meno Izmael v tejto súvislosti nespomína; podľa Biblie mal byť obetovaný Izák). Ako 13-ročný bol na Boží príkaz spolu s Abrahámom obrezaný. Keď mal 16 alebo 19 rokov, bol spolu s matkou Hagar vyhnaný z Abrahámovho domu, lebo sa opovržlivo správal k mladšiemu bratovi Izákovi; podľa islamskej tradície to bolo na žiadosť Sáry, ktorá na Izmaela žiarlila. Po dlhom blúdení na púšti ich zachránil Boh, ktorý zoslal anjela Džibríla, aby Hagar ukázal prameň Zamzam medzi pahorkami as-Safá a al-Marva (táto udalosť sa v islamskej náboženskej tradícii pripomína rituálnym behom medzi pahorkami počas púte do Mekky; → hadždž), a sľúbil, že sa Izmael stane otcom veľkého národa. Podľa islamskej tradície Izmael vybudoval s otcom v Mekke centrum monoteistického kultu Kaabu na znak zmluvy s Bohom a vyzýval ľudí k modlitbe a k dobrým skutkom. Bol výborným lukostrelcom, oženil sa s Egypťankou a podľa Božieho prísľubu Abrahámovi (1 M 17,20) sa stal otcom početného potomstva, z ktorého mal vzniknúť veľký národ. Jeho dvanásti synovia (Nebajót, Kédar, Adbeél, Mibsám, Mišma, Dúma, Massa, Chadad, Téma, Jetúr, Náfiš, Kédma) sa stali náčelníkmi 12 kmeňov, z ktorých podľa židovskej aj islamskej tradície vznikol arabský národ (→ Izmaeliti). Izmael je tak považovaný za praotca Arabov.