Ivanka pri Dunaji

Text hesla

Ivanka pri Dunaji — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v západnej časti Podunajskej roviny pri Malom Dunaji, 136 m n. m.; 7,2 tis. obyvateľov (2023). Územie je budované treťohornými uloženinami, má rovinný reliéf, viacero menších vodných tokov a vodných plôch, je odlesnené, miestami sú zachované zvyšky pôvodného lužného lesa so svojou typickou faunou a flórou. Obec leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska, niekoľko desaťročí tam sídlila hydináreň.

Ivanka pri Dunaji je cestou I. triedy Bratislava – Trnava – Piešťany – Trenčín – Považská Bystrica – Žilina napojená na diaľnicu D4 prechádzajúcu západnou časťou katastra a križujúcu sa na severozápadnej hranici katastra s diaľnicou D1, obec je cestami III. triedy spojená s Bernolákovom a so Zálesím, prechádza ňou železničná trať Bratislava – Štúrovo. Do katastra zasahuje časť pristávacej dráhy medzinárodného Letiska M. R. Štefánika v Bratislave.

Obec je písomne doložená v roku 1209 ako Joan, 1324 terra Iwan, 1332 Iuany, 1553 Iwáni, 1773 Iványi, Ivanyi, Iwanka, 1786 Iwanka, Iwanyi, 1808 Ivánka, 1863 Iványi, Ivánka, v rokoch 1873 – 82 Ivánka, 1888 – 1900 Iványi, 1902 – 07 Ivánka, v roku 1913 Pozsonyivánka, 1920 Bratislavská Ivánka, v rokoch 1927 – 48 Ivánka pri Dunaji, v roku 1948 Ivanka pri Dunaji.

Obec pôvodne patrila hradu Bratislava. V roku 1209 ju získal komes Šebeš z rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. V roku 1553 patrila Serédyovcom, do polovice 18. stor. panstvu Svätý Jur, potom Grasalkovičovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníctvom, v 1. polovici 20. stor. paličkovaním čipiek. Pri leteckej havárii neďaleko obce 4. 5. 1919 zahynul Milan Rastislav Štefánik. V obci pôsobilo niekoľko vedeckovýskumných ústavov (so zameraním na oblasť fytopatológie a entomológie i na výskum chovu a šľachtenia hydiny), v rokoch 1990 – 2017 tam pôsobí Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV.

V roku 1932 bola k Ivanke pri Dunaji pričlenená obec Farná (doložená 1209 ako Cazteilan, Caztelan, 1290 Popnepe, 1297 Phaffundorff, 1773 Papfalva, Faffárna, 1786 Papfalwa, Pfaffendorf, Fafarnya, 1808 Papfalva, Pfaffendorf, Papfara, Fafárňa, 1863 – 73 Papfalva, 1877 Papfa, 1882 Papfalva, 1888 – 1913 Papfa, 1920 Farná, Fafárňa, Papfara, 1927 – 32 Farná), ktorá patrila bratislavskej kapitule, v rokoch 1976 – 90 k nej bola pričlenená aj obec Zálesie (dnes samostatná obec v okrese Senec).

Archeologické nálezy: doklady osídlenia lengyelskej kultúry, v polohe Šakoň sídlisko badenskej kultúry, pohrebisko kultúry so šnúrovou keramikou, sídliská z halštatskej a rímskej doby, žiarové pohrebisko (36 hrobov) z mladšej rímskej doby (výnimočný nález bronzovej plastiky rímskeho boha obchodu Merkúra) a hroby z obdobia sťahovania národov.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1770 – 72), pri kostole socha sv. Floriána a sv. Donáta (klasicistická z poslednej štvrtiny 18. stor.), klasicistická Kaplnka sv. Rozálie (1832), kaštieľ (pôvodne z 2. polovice. 18. stor., neogoticky prestavaný koncom 19. stor.), pri kaštieli prírodný krajinný park (založený v 2. polovici 18. stor.), neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého (2. polovica 18. stor.), Mohyla generála M. R. Štefánika na mieste pádu jeho lietadla (Dušan Samuel Jurkovič, odhalená 1923).

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa obce

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 12. januára 2024.

Ivanka pri Dunaji [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ivanka-pri-dunaji