Ivanka pri Dunaji

Text hesla

Ivanka pri Dunaji — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v západnej časti Podunajskej roviny pri Malom Dunaji, 136 m n. m.; 6 564 obyvateľov (2017). Rovinné odlesnené územie. Stredisko jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska, hydinársky priemysel. Do katastra obce zasahuje časť pristávacej dráhy bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Viacero menších vodných tokov a vodných plôch, bohaté rastlinstvo nív a lužných lesov.

Obec písomne doložená 1209 ako Joan, 1324 terra Iwan, 1332 Iuany, 1553 Iwáni, 1773 Iványi, Ivanyi, Iwanka, 1786 Iwanka, Iwanyi, 1808 Ivánka, 1863 Iványi, Ivánka, 1873 – 82 Ivánka, 1888 – 1900 Iványi, 1902 – 07 Ivánka, 1913 Pozsonyivánka, 1920 Bratislavská Ivánka, 1927 – 48 Ivánka pri Dunaji, 1948 Ivanka pri Dunaji. Pôvodne patrila hradu Bratislava. R. 1209 ju získal komes Šebeš z rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. R. 1553 patrila Serédyovcom, do polovice 18. stor. panstvu Svätý Jur, potom Grasalkovičovcom.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníctvom, v 1. polovici 20. stor. paličkovaním čipiek. Pri leteckej havárii neďaleko obce 4. 5. 1919 zahynul M. R. Štefánik. V obci pôsobilo niekoľko vedeckovýskumných ústavov (so zameraním na oblasť fytopatológie a entomológie i na výskum chovu a šľachtenia hydiny), od 1990 tam pôsobí Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV. R. 1932 bola k Ivanke pri Dunaji pričlenená obec Farná (doložená 1209 ako Cazteilan, Caztelan, 1290 Popnepe, 1297 Phaffundorff, 1773 Papfalva, Faffárna, 1786 Papfalwa, Pfaffendorf, Fafarnya, 1808 Papfalva, Pfaffendorf, Papfara, Fafárňa, 1863 – 73 Papfalva, 1877 Papfa, 1882 Papfalva, 1888 – 1913 Papfa, 1920 Farná, Fafárňa, Papfara, 1927 – 32 Farná), ktorá patrila bratislavskej kapitule, 1976 – 90 k nej bola pričlenená aj obec Zálesie (dnes samostatná obec v okrese Senec).

Archeologické nálezy: doklady osídlenia lengyelskej kultúry, v polohe Šakoň sídlisko badenskej kultúry, pohrebisko kultúry so šnúrovou keramikou, sídliská z halštatskej a rímskej doby, žiarové pohrebisko (36 hrobov) z mladšej rímskej doby (výnimočný nález bronzovej plastiky rímskeho boha obchodu Merkúra) a hroby z obdobia sťahovania národov. Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1770 – 72), pri kostole socha sv. Floriána a sv. Donáta (klasicistická z poslednej štvrtiny 18. stor.), klasicistická Kaplnka sv. Rozálie (1832), kaštieľ (pôvodne z 2. polovice. 18. stor., neogoticky prestavaný koncom 19. stor.), pri kaštieli prírodný krajinný park (založený v 2. polovici 18. stor.), neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého (2. polovica 18. stor.), Mohyla generála M. R. Štefánika na mieste pádu jeho lietadla (D. Jurkovič, odhalená 1923).

Text hesla

Ivanka pri Dunaji — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v západnej časti Podunajskej roviny pri Malom Dunaji, 136 m n. m.; 6 564 obyvateľov (2017). Rovinné odlesnené územie. Stredisko jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska, hydinársky priemysel. Do katastra obce zasahuje časť pristávacej dráhy bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Viacero menších vodných tokov a vodných plôch, bohaté rastlinstvo nív a lužných lesov.

Obec písomne doložená 1209 ako Joan, 1324 terra Iwan, 1332 Iuany, 1553 Iwáni, 1773 Iványi, Ivanyi, Iwanka, 1786 Iwanka, Iwanyi, 1808 Ivánka, 1863 Iványi, Ivánka, 1873 – 82 Ivánka, 1888 – 1900 Iványi, 1902 – 07 Ivánka, 1913 Pozsonyivánka, 1920 Bratislavská Ivánka, 1927 – 48 Ivánka pri Dunaji, 1948 Ivanka pri Dunaji. Pôvodne patrila hradu Bratislava. R. 1209 ju získal komes Šebeš z rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. R. 1553 patrila Serédyovcom, do polovice 18. stor. panstvu Svätý Jur, potom Grasalkovičovcom.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníctvom, v 1. polovici 20. stor. paličkovaním čipiek. Pri leteckej havárii neďaleko obce 4. 5. 1919 zahynul M. R. Štefánik. V obci pôsobilo niekoľko vedeckovýskumných ústavov (so zameraním na oblasť fytopatológie a entomológie i na výskum chovu a šľachtenia hydiny), od 1990 tam pôsobí Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV. R. 1932 bola k Ivanke pri Dunaji pričlenená obec Farná (doložená 1209 ako Cazteilan, Caztelan, 1290 Popnepe, 1297 Phaffundorff, 1773 Papfalva, Faffárna, 1786 Papfalwa, Pfaffendorf, Fafarnya, 1808 Papfalva, Pfaffendorf, Papfara, Fafárňa, 1863 – 73 Papfalva, 1877 Papfa, 1882 Papfalva, 1888 – 1913 Papfa, 1920 Farná, Fafárňa, Papfara, 1927 – 32 Farná), ktorá patrila bratislavskej kapitule, 1976 – 90 k nej bola pričlenená aj obec Zálesie (dnes samostatná obec v okrese Senec).

Archeologické nálezy: doklady osídlenia lengyelskej kultúry, v polohe Šakoň sídlisko badenskej kultúry, pohrebisko kultúry so šnúrovou keramikou, sídliská z halštatskej a rímskej doby, žiarové pohrebisko (36 hrobov) z mladšej rímskej doby (výnimočný nález bronzovej plastiky rímskeho boha obchodu Merkúra) a hroby z obdobia sťahovania národov. Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1770 – 72), pri kostole socha sv. Floriána a sv. Donáta (klasicistická z poslednej štvrtiny 18. stor.), klasicistická Kaplnka sv. Rozálie (1832), kaštieľ (pôvodne z 2. polovice. 18. stor., neogoticky prestavaný koncom 19. stor.), pri kaštieli prírodný krajinný park (založený v 2. polovici 18. stor.), neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého (2. polovica 18. stor.), Mohyla generála M. R. Štefánika na mieste pádu jeho lietadla (D. Jurkovič, odhalená 1923).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 30. júla 2018.

citácia

Ivanka pri Dunaji [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ivanka-pri-dunaji