Ivanka pri Dunaji

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa obce

Text hesla

Ivanka pri Dunaji — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v západnej časti Podunajskej roviny pri Malom Dunaji, 136 m n. m.; 7,2 tis. obyvateľov (2023). Územie je budované treťohornými uloženinami, má rovinný reliéf, viacero menších vodných tokov a vodných plôch, je odlesnené, miestami sú zachované zvyšky pôvodného lužného lesa so svojou typickou faunou a flórou. Obec leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska, niekoľko desaťročí tam sídlila hydináreň.

Ivanka pri Dunaji je cestou I. triedy Bratislava – Trnava – Piešťany – Trenčín – Považská Bystrica – Žilina napojená na diaľnicu D4 prechádzajúcu západnou časťou katastra a križujúcu sa na severozápadnej hranici katastra s diaľnicou D1, obec je cestami III. triedy spojená s Bernolákovom a so Zálesím, prechádza ňou železničná trať Bratislava – Štúrovo. Do katastra zasahuje časť pristávacej dráhy medzinárodného Letiska M. R. Štefánika v Bratislave.

Obec je písomne doložená v roku 1209 ako Joan, 1324 terra Iwan, 1332 Iuany, 1553 Iwáni, 1773 Iványi, Ivanyi, Iwanka, 1786 Iwanka, Iwanyi, 1808 Ivánka, 1863 Iványi, Ivánka, v rokoch 1873 – 82 Ivánka, 1888 – 1900 Iványi, 1902 – 07 Ivánka, v roku 1913 Pozsonyivánka, 1920 Bratislavská Ivánka, v rokoch 1927 – 48 Ivánka pri Dunaji, v roku 1948 Ivanka pri Dunaji.

Obec pôvodne patrila hradu Bratislava. V roku 1209 ju získal komes Šebeš z rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. V roku 1553 patrila Serédyovcom, do polovice 18. stor. panstvu Svätý Jur, potom Grasalkovičovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníctvom, v 1. polovici 20. stor. paličkovaním čipiek. Pri leteckej havárii neďaleko obce 4. 5. 1919 zahynul Milan Rastislav Štefánik. V obci pôsobilo niekoľko vedeckovýskumných ústavov (so zameraním na oblasť fytopatológie a entomológie i na výskum chovu a šľachtenia hydiny), v rokoch 1990 – 2017 tam pôsobí Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV.

V roku 1932 bola k Ivanke pri Dunaji pričlenená obec Farná (doložená 1209 ako Cazteilan, Caztelan, 1290 Popnepe, 1297 Phaffundorff, 1773 Papfalva, Faffárna, 1786 Papfalwa, Pfaffendorf, Fafarnya, 1808 Papfalva, Pfaffendorf, Papfara, Fafárňa, 1863 – 73 Papfalva, 1877 Papfa, 1882 Papfalva, 1888 – 1913 Papfa, 1920 Farná, Fafárňa, Papfara, 1927 – 32 Farná), ktorá patrila bratislavskej kapitule, v rokoch 1976 – 90 k nej bola pričlenená aj obec Zálesie (dnes samostatná obec v okrese Senec).

Archeologické nálezy: doklady osídlenia lengyelskej kultúry, v polohe Šakoň sídlisko badenskej kultúry, pohrebisko kultúry so šnúrovou keramikou, sídliská z halštatskej a rímskej doby, žiarové pohrebisko (36 hrobov) z mladšej rímskej doby (výnimočný nález bronzovej plastiky rímskeho boha obchodu Merkúra) a hroby z obdobia sťahovania národov.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1770 – 72), pri kostole socha sv. Floriána a sv. Donáta (klasicistická z poslednej štvrtiny 18. stor.), klasicistická Kaplnka sv. Rozálie (1832), kaštieľ (pôvodne z 2. polovice. 18. stor., neogoticky prestavaný koncom 19. stor.), pri kaštieli prírodný krajinný park (založený v 2. polovici 18. stor.), neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého (2. polovica 18. stor.), Mohyla generála M. R. Štefánika na mieste pádu jeho lietadla (Dušan Samuel Jurkovič, odhalená 1923).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 12. januára 2024.

Ivanka pri Dunaji [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-07-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ivanka-pri-dunaji