Ivančiná
Ivančiná — obec v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji v južnej časti Turčianskej kotliny na nive Turca, 465 m n. m.; 93 obyvateľov (2023); miestne časti: Dvorec, Ivančiná. Územie je budované treťohornými usadeninami, má pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené.
Ivančinou prechádza cesta III. triedy spájajúca obec s východne aj so západne vedúcimi cestnými ťahmi, začína sa v nej cesta III. triedy, ktorou je spojená so susednou obcou Veľký Čepčín.
Obec je písomne doložená v roku 1360 ako de Konopey, 1391 Kanapotu, 1392 Iwankafolua, 1414 Konotopa, 1423 Konotopa, Iwankafalva, 1430 Konothaba, 1469 Iwanka, 1536 Iwanchynffalva, 1736 Iwanka-Falwa, Sclavorum dialecto Iwanczina, 1773 Ivánkofalva, Iwanczina, 1786 Iwankofalwa, Iwančina, 1808 Ivánkafalva, Iwančiná, v rokoch 1863 – 82 Ivánkafalu, 1888 – 1902 Ivánkofalu, v roku 1907 Ivánkófalu, 1913 Ivánkafalva, 1920 Ivančiná.
Patrila Namslavovcom, od roku 1430 Bodovcom, neskôr Turóciovcom a Ňáriovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1991 bola k Ivančinej pričlenená obec Dvorec (doložená 1262 ako terra Doboz, 1412 de Vdwarz, 1437 de Konczekfalwa, 1489 Konchek de Dworcz, 1500 Kontchek de Dworetz, 1504 Koncsek de Wdwarcz, 1520 Dworwcz alio nomine Koncsekffalwa, 1786 Dworecz, 1808 Dvorecz, Dwořec, 1863 – 1907 Dvorec, 1913 Turócudvard, 1920 – 91 Dvorec), ktorá od roku 1262 patrila Dobozovcom. Po ich vymretí (1342) zdedil ich majetok Michal, vnuk Namslava. Od 15. stor. mali vlastníci Dvorca prídomok z Dvora alebo z Končekovej. Tomuto rodu patrila obec do 19. stor.
Archeologické nálezy: stopy sídlisk z halštatskej a laténskej doby, v lokalite Krátiny skúmané slovanské sídlisko z 9. stor.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (gotický z 1. polovice 14. stor., upravený po 1430 a v 17. stor.), evanjelický a. v. kostol (1920 – 30, postavený na mieste staršieho z 18. stor.).