itinerár
itinerár, aj itinerárium, lat. itinerarium —
1. a) plán cesty, jej slovný opis; súhrn informácií potrebných na absolvovanie nejakej cesty (údaje o dopravných trasách, vzdialenostiach medzi jednotlivými miestami na trase, dopravných prostriedkoch, cestovných podmienkach, zastávkach, ubytovaní ap.). V niektorých športoch (automobilizmus, turistika, vodáctvo) presný opis trate zachytávajúci všetky jej zvláštnosti. Itinerár môže byť vyhotovený i vo forme mapy (mapový itinerár, itinerárová mapa, napr. cesty, rieky, povodia, územia ap.), v súčasnosti aj v elektronickej podobe; b) prenesene postup pri plánovaní nejakej akcie.
Pôvodne v období rímskeho cisárstva slovný súpis (itinerarium scriptum) rímskych ciest a staníc zostavený na vojenské účely, obsahujúci údaje o vzdialenostiach medzi sídlami (v rímskych míľach), napr. oficiálny zoznam rímskych ciest Itinerarium Antonini (Itinerarium provinciarum Antonini Augusti) zo začiatku 3. stor. n. l. Mohol mať aj formu itinerárovej mapy (itinerarium pictum), napr. mapa zobrazujúca cestnú sieť Rímskej ríše známa ako Tabula Peutingeriana, ktorá však vznikla až v 12. stor. a je kópiou rímskej mapy zo 4. stor. n. l. (originál nie je jednoznačne určený). Anonymné Itinerarium Alexandri (po 340 n. l.) vyhotovené pre potreby cisára východnej časti Rímskej ríše Constantia II. počas jeho bojov s perzským panovníkom Šáhpúrom II. stručne opisuje cestu Alexandra III. Veľkého do Perzie;
2. cestovný denník pútnikov do Svätej zeme, Ríma alebo neskôr do Santiaga de Compostela. Napr. Itinerarium Burdigalense (aj Itinerarium Hierosolymitanum, aj Peregrinatio) z 333 n. l. od anonymného kresťanského pútnika z Burdigaly (dnes Bordeaux) do Svätej zeme po súši (cez severnú Itáliu popri Dunaji do Konštantínopola, odtiaľ cez Malú Áziu a Sýriu do Jeruzalema a na spiatočnej ceste cez Macedóniu do Ríma) obsahuje údaje o jednotlivých mestách, prepriahacích staniciach a ubytovniach, vzdialenostiach medzi cieľmi jednotlivých etáp ap. Významný historický prameň;
3. v historických vedách chronologicky usporiadaný súpis údajov o čase a mieste pobytu určitej osoby, najčastejšie stredovekých panovníkov z obdobia, keď nemali stále sídlo, získaný (zrekonštruovaný) na základe prameňov úradnej i neúradnej povahy. Umožňuje napr. identifikovať falzum (vydavateľ nemohol danú listinu vydať, ak sa podľa itinerára nachádzal na inom mieste, než uvádza nepravá listina);
4. zastarano cestovný poriadok.
itinerár, aj itinerárium, lat. itinerarium —
1. a) plán cesty, jej slovný opis; súhrn informácií potrebných na absolvovanie nejakej cesty (údaje o dopravných trasách, vzdialenostiach medzi jednotlivými miestami na trase, dopravných prostriedkoch, cestovných podmienkach, zastávkach, ubytovaní ap.). V niektorých športoch (automobilizmus, turistika, vodáctvo) presný opis trate zachytávajúci všetky jej zvláštnosti. Itinerár môže byť vyhotovený i vo forme mapy (mapový itinerár, itinerárová mapa, napr. cesty, rieky, povodia, územia ap.), v súčasnosti aj v elektronickej podobe; b) prenesene postup pri plánovaní nejakej akcie.
Pôvodne v období rímskeho cisárstva slovný súpis (itinerarium scriptum) rímskych ciest a staníc zostavený na vojenské účely, obsahujúci údaje o vzdialenostiach medzi sídlami (v rímskych míľach), napr. oficiálny zoznam rímskych ciest Itinerarium Antonini (Itinerarium provinciarum Antonini Augusti) zo začiatku 3. stor. n. l. Mohol mať aj formu itinerárovej mapy (itinerarium pictum), napr. mapa zobrazujúca cestnú sieť Rímskej ríše známa ako Tabula Peutingeriana, ktorá však vznikla až v 12. stor. a je kópiou rímskej mapy zo 4. stor. n. l. (originál nie je jednoznačne určený). Anonymné Itinerarium Alexandri (po 340 n. l.) vyhotovené pre potreby cisára východnej časti Rímskej ríše Constantia II. počas jeho bojov s perzským panovníkom Šáhpúrom II. stručne opisuje cestu Alexandra III. Veľkého do Perzie;
2. cestovný denník pútnikov do Svätej zeme, Ríma alebo neskôr do Santiaga de Compostela. Napr. Itinerarium Burdigalense (aj Itinerarium Hierosolymitanum, aj Peregrinatio) z 333 n. l. od anonymného kresťanského pútnika z Burdigaly (dnes Bordeaux) do Svätej zeme po súši (cez severnú Itáliu popri Dunaji do Konštantínopola, odtiaľ cez Malú Áziu a Sýriu do Jeruzalema a na spiatočnej ceste cez Macedóniu do Ríma) obsahuje údaje o jednotlivých mestách, prepriahacích staniciach a ubytovniach, vzdialenostiach medzi cieľmi jednotlivých etáp ap. Významný historický prameň;
3. v historických vedách chronologicky usporiadaný súpis údajov o čase a mieste pobytu určitej osoby, najčastejšie stredovekých panovníkov z obdobia, keď nemali stále sídlo, získaný (zrekonštruovaný) na základe prameňov úradnej i neúradnej povahy. Umožňuje napr. identifikovať falzum (vydavateľ nemohol danú listinu vydať, ak sa podľa itinerára nachádzal na inom mieste, než uvádza nepravá listina);
4. zastarano cestovný poriadok.