italické jazyky

Text hesla

italické jazyky — vetva indoeurópskych jazykov, ktorými sa kedysi hovorilo na Apeninskom polostrove a v severnej časti údolia rieky Pád. Medzi italické jazyky patria latinčina, faliština, oskičtina, umbrijčina, južná pikénčina a venetčina. V súčasnosti niektorí vedci rozlišujú v rámci italických jazykov najmenej tri nezávislé skupiny, a to latinsko-faliskú, oskicko-umbrijskú (sabellskú) s južnou pikénčinou a venetskú (ďalší k nim priraďujú aj štvrtú, ausonsko-sicílsku skupinu, do ktorej začleňujú sikulčinu, ausončinu a aurunkčinu, používané na východe Sicílie a juhu Apeninského polostrova).

Latinčina (→ latinský jazyk) bola jazykom Latia a Ríma. Najstaršie zachované záznamy sú zo 6. stor. pred n. l. Najneskôr okolo roku 100 n. l. latinčina pohltila všetky ostatné jazyky v oblasti medzi Sicíliou a Alpami okrem gréčtiny v gréckych kolóniách (t. j. v gréckych pobrežných mestách v južnej Itálii a na Sicílii, takzvaná Graecia Magna). Ostatné italické jazyky sú známe z miestnych a osobných mien zaznamenaných v gréckych a rímskych prameňoch, ale najmä z nápisov.

Pred expanziou latinčiny bola na Apeninskom polostrove z italických jazykov najrozšírenejšia oskičtina. Hovorili ňou Samniti v Samniu a v Kampánii, obyvateľstvo Lukánie a Bruttia a s malými obmenami menšie kmene medzi Latiom a pobrežím Jadranského mora, napr. Volskovia, Marsovia, Paelignovia, Vestinovia, Marrucinovia a Aequovia. Najdôležitejšie oskické texty pochádzajú z kampánskych miest, najstarší je z polovice 6. stor. pred n. l.

Oskičtine príbuzná umbrijčina je známa z niekoľkých krátkych nápisov a z Iguvinských tabuliek (Tabulae Iguvinae) pozostávajúcich zo siedmich bronzových tabuliek nájdených v Iguviu (dnes Gubbio v regióne Umbria). Nápisy na tabuľkách boli vyryté sčasti umbrijským a sčasti latinským písmom v priebehu posledných troch stor. pred n. l.

Približne dve desiatky krátkych nápisov z južnej časti starovekého regiónu Picenum, väčšinou nájdených v regiónoch Marche a Abruzzo pri lokalitách Ascoli Piceno a Teramo, obsahujú mimoriadne staré úryvky (6. a 5. stor. pred n. l.) z italického jazyka známeho dnes ako južná pikénčina. Tento jazyk bol blízko príbuzný oskičtine i umbrijčine.

Nápisy vo falištine sa našli iba v bezprostrednom okolí lokality Falerii (Falerii Veteres; dnes Civita Castellana v regióne Lazio). Tvoria ich prevažne krátke náhrobné nápisy (väčšina je zo 4. stor. pred n. l. a neskôr), ako aj dôležité nápisy na archaických faliských nádobách (niektoré už zo 6. stor. pred n. l.).

Z územia Venetov medzi riekou Pád, Karnskými Alpami a Istriou pochádzajú nápisy vo venetčine. Väčšina nálezov je zo svätýň v Este a v Lagole di Calalzo v regióne Veneto. Takmer všetkých asi 500 nápisov z 5. až 1. stor. pred n. l. pozostáva z krátkych náhrobných a obetných nápisov.

Italické jazyky sa zapisovali italickými písmami.

Zverejnené v novembri 2013.

Italické jazyky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-06-15 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/italicke-jazyky