isná’ašaríja

isná’ašaríja [arab.], ší’a dvanástich imámov — najpočetnejšia a najumiernenejšia šíitská sekta, niekedy nazývaná aj dža’faritská právna škola (podľa zakladateľa právnej školy a šiesteho šíitského imáma Dža’fara ibn Muhammada as-Sádika, *702, †765). Jej idea sa zakladá na viere v dvanástich imámov (aj názov imámíja – vyznávači imamátu), od Alího ibn Abí Táliba až po al-Mahdího, ktorý (v polovici 10. stor.) vstúpil do stavu skrytosti, okultácie (al-gajba), pričom je neprestajne vo svete medzi svojimi vernými, ale neprejavuje sa. Jej stúpenci stále očakávajú návrat posledného, dvanásteho imáma ako pána času (ká’im az-zamán), ktorý nastolí zlatý vek mieru a spravodlivosti na tejto zemi. Podľa ší’e je imám neomylný vodca spoločenstva, jediný môže vykladať Korán a je v ňom prítomný aj božský prvok v podobe svetla, ktoré prešlo od Adama na Mohameda a na Alího ibn Abí Táliba i členov jeho rodiny. Imámovská šaría uznáva na rozdiel od sunnitskej ortodoxie napr. inštitút dočasného manželstva (mut’a). Keďže šíiti často predstavovali utláčanú menšinu s nepriateľským postojom k štátnej moci, prijali stúpenci isná’ašaríje myšlienky o Božej spravodlivosti a ľudskej slobode a uchovali si charakter racionalizmu a idžtihád. Podľa ich politickej teórie od Mohamedovej smrti s výnimkou kalifátu Alího ibn Abí Táliba boli všetky sunnitské obdobia vlády v podstate nezákonné. Právo vládnuť majú iba imámovia z Mohamedovho rodu, počas neprítomnosti posledného z nich zabezpečuje chod a poriadok v štáte vláda na čele so šíitským duchovenstvom (ajatolláhovia), pričom suverenita patrí neprítomnému imámovi. V súčasnosti vykladajú imámovu vôľu podľa ustálenej zásady kvalifikovaní mudžtahidovia. Stúpenci isná’ašaríje tvoria asi 80 percent šíitov, isná’ašaríja je majoritným náboženstvom v Iráne (od začiatku 16. stor. oficiálne náboženstvo Iránu, resp. Perzie), Azerbajdžane, Bahrajne a Iraku, menej početné komunity sú v Libanone, Saudskej Arábii, Pakistane a Afganistane. Dvanásti imámovia uznávaní sektou isná’ašaríja: 1. Alí ibn Abí Tálib, 2. Hasan, 3. Husajn, 4. Alí Zajn al-Ábidín (*658, †713), 5. Muhammad ibn Alí (*676, †733), 6. Dža’far ibn Muhammad as-Sádik, 7. Músa ibn Dža’far (*745, †799), 8. Alí ibn Músa (*765, †818), 9. Muhammad ibn Alí (*810, †835), 10. Alí ibn Muhammad (*827, †868), 11. Hasan ibn Alí (*846, †874) a 12. al-Mahdí.