islamské štáty
islamské štáty —
1. v širšom význame krajiny, v ktorých väčšina obyvateľstva vyznáva islam (široký pás krajín od Maroka až po Pakistan vrátane Bangladéša a Indonézie);
2. v užšom význame štáty, v ktorých sa uplatňuje islamské právo (→ šaría, šarí’a; ako aktuálne platné právo), nemajú teda charakter sekulárnych štátov (Irán, Saudská Arábia);
3. nepresné označenie členských štátov Organizácie islamskej konferencie (založenej 1969).
Za islamské štáty uplatňujúce šaríu sú považované Irán, Saudská Arábia, Jemen, Omán, Bahrajn, Somálsko, Afghánistán, Pákistán a Mauritánia. Za štátne (privilegované) náboženstvo je islam považovaný v Maroku, Tunisku, Alžírsku, Líbyi, Egypte, Jordánsku, Iraku, Bangladéši, Malajzii, Sudáne, Kuvajte, Katare a Spojených arabských emirátoch. Sekulárnymi štátmi s islamskou väčšinou sú Burkina Faso, Gambia, Guinea, Senegal, Čad, Džibutsko, Tádžikistan, Turkmenistan, Mali, Turecko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan, Kyrgyzstan, Indonézia, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Albánsko. Islam ako náboženstvo má vlastnú koncepciu štátu, podľa ktorej islamský štát môže existovať len na základoch islamu a riadiť sa islamským právom, pričom vládnutie v sebe zahŕňa aj nevyhnutnosť zaoberať sa teologickými a náboženskými otázkami (t. j. neposkytuje priestor na deľbu zodpovednosti medzi svetskou a duchovnou mocou). Moslimovia sa nemôžu deliť na menšie etnické a sociálne skupiny a predstavujú jedinú náboženskú a politickú obec – ummu. Z hľadiska formy štátu predstavujú sultanát a emirát monarchie (dedičné alebo volené). Imamát je formou vlády, pri ktorej je na čele štátu a ummy charizmatický náboženský vodca; typický je skôr pre náboženských horlivejších šíitov. Kalifát by mal byť jednotným celosvetovým teokratickým islamským štátom založeným na islamskom práve a vedeným (podľa možnosti) potomkami proroka Mohameda alebo jeho najbližších spolupracovníkov. Pôvodný islamský kalifát existoval od 7. (vznik Arabskej ríše) do 13. stor.