Isačenko, Alexandr Vasilievič

Text hesla

Isačenko, Alexandr Vasilievič, 3. 1. 1911 Petrohrad – 19. 3. 1978 Klagenfurt, Rakúsko — ruský jazykovedec. R. 1929 – 33 študoval na Viedenskej univerzite u N. S. Trubeckého, postgraduálne na Collège de France a École des hautes études v Paríži, 1934 – 35 na Karlovej univerzite v Prahe. Od 1934 člen Pražského lingvistického krúžku, Parížskej lingvistickej spoločnosti (Société de linguistique de Paris), 1945 spoluzakladateľ Bratislavského lingvistického krúžku. R. 1935 – 38 pôsobil na Viedenskej univerzite, 1938 – 41 na univerzite v Ľubľane, 1942 – 44 na Vysokej škole obchodnej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave a 1943 – 55 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (od 1949 vedúci Katedry rusistiky); 1949 profesor. R. 1955 – 65 pôsobil na Katedre slavistiky Univerzity Palackého v Olomouci, 1960 – 65 vedúci oddelenia štruktúrnej gramatiky Nemeckej akadémie vied v Berlíne, 1965 – 67 zástupca riaditeľa Ústavu jazykov a literatúry ČSAV v Prahe; 1966 DrSc. R. 1968 emigroval do USA, 1968 – 71 pôsobil na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, od 1968 hlavný redaktor časopisu Russian Linguistics (Ruská lingvistika) vydávaného v Rakúsku, 1971 – 78 prednášal na univerzite v Klagenfurte. Predstaviteľ štrukturalizmu, zástanca tzv. konfrontačnej lingvistickej metódy, t. j. skúmania systému jedného jazyka v porovnaní s druhým (venoval sa rusko-slovenskému konfrontačnému výskumu). Zaoberal sa fonetikou, fonológiou, gramatikou, lexikológiou, jazykovou typológiou (autor teórie fonologickej typológie slovanských jazykov), lexikografiou, všeobecnou jazykovedou, rusistikou, slavistikou, staroruskou morfológiou, výskumom slovinských a chorvátskych dialektov, verzológiou a štúdiom západoslovanských liturgických textov. Objavil a odborne spracoval pozostalosť príbuzných A. S. Puškina v Brodzanoch. Autor jazykovedných prác Jazyk a pôvod frizinských pamiatok (1943), Fonetika spisovnej ruštiny (1947), Začiatky vzdelanosti vo Veľkomoravskej ríši (1948), Gramatická stavba ruštiny v porovnaní so slovenčinou. Morfológia 1, 2 (Grammatičeskij stroj russkogo jazyka v sopostavlenii s slovackim. Morfologija 1, 2, 1960), Ruský jazyk v súčasnosti. Morfológia (Die russische Sprache der Gegenwart. Formenlehre, 1962) a Spektrografická analýza slovenských hlások (1968), ako aj viacerých učebníc ruštiny, spoluautor Slovensko-ruského prekladového slovníka (1950 – 58) a Slovensko-ruského slovníka (1959). Člen viacerých vedeckých spoločností.

Text hesla

Isačenko, Alexandr Vasilievič, 3. 1. 1911 Petrohrad – 19. 3. 1978 Klagenfurt, Rakúsko — ruský jazykovedec. R. 1929 – 33 študoval na Viedenskej univerzite u N. S. Trubeckého, postgraduálne na Collège de France a École des hautes études v Paríži, 1934 – 35 na Karlovej univerzite v Prahe. Od 1934 člen Pražského lingvistického krúžku, Parížskej lingvistickej spoločnosti (Société de linguistique de Paris), 1945 spoluzakladateľ Bratislavského lingvistického krúžku. R. 1935 – 38 pôsobil na Viedenskej univerzite, 1938 – 41 na univerzite v Ľubľane, 1942 – 44 na Vysokej škole obchodnej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave a 1943 – 55 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (od 1949 vedúci Katedry rusistiky); 1949 profesor. R. 1955 – 65 pôsobil na Katedre slavistiky Univerzity Palackého v Olomouci, 1960 – 65 vedúci oddelenia štruktúrnej gramatiky Nemeckej akadémie vied v Berlíne, 1965 – 67 zástupca riaditeľa Ústavu jazykov a literatúry ČSAV v Prahe; 1966 DrSc. R. 1968 emigroval do USA, 1968 – 71 pôsobil na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, od 1968 hlavný redaktor časopisu Russian Linguistics (Ruská lingvistika) vydávaného v Rakúsku, 1971 – 78 prednášal na univerzite v Klagenfurte. Predstaviteľ štrukturalizmu, zástanca tzv. konfrontačnej lingvistickej metódy, t. j. skúmania systému jedného jazyka v porovnaní s druhým (venoval sa rusko-slovenskému konfrontačnému výskumu). Zaoberal sa fonetikou, fonológiou, gramatikou, lexikológiou, jazykovou typológiou (autor teórie fonologickej typológie slovanských jazykov), lexikografiou, všeobecnou jazykovedou, rusistikou, slavistikou, staroruskou morfológiou, výskumom slovinských a chorvátskych dialektov, verzológiou a štúdiom západoslovanských liturgických textov. Objavil a odborne spracoval pozostalosť príbuzných A. S. Puškina v Brodzanoch. Autor jazykovedných prác Jazyk a pôvod frizinských pamiatok (1943), Fonetika spisovnej ruštiny (1947), Začiatky vzdelanosti vo Veľkomoravskej ríši (1948), Gramatická stavba ruštiny v porovnaní so slovenčinou. Morfológia 1, 2 (Grammatičeskij stroj russkogo jazyka v sopostavlenii s slovackim. Morfologija 1, 2, 1960), Ruský jazyk v súčasnosti. Morfológia (Die russische Sprache der Gegenwart. Formenlehre, 1962) a Spektrografická analýza slovenských hlások (1968), ako aj viacerých učebníc ruštiny, spoluautor Slovensko-ruského prekladového slovníka (1950 – 58) a Slovensko-ruského slovníka (1959). Člen viacerých vedeckých spoločností.

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 24. marca 2018.

citácia

Isačenko, Alexandr Vasilievič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/isacenko-alexandr-vasilievic