írsky jazyk

Text hesla

írsky jazyk, írčina, írska gaelčina, írsky gaeilge, ghaeilge — keltský jazyk goidelskej podskupiny keltskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny, úradný jazyk republiky Írsko (popri angličtine); asi 77-tis. používateľov (2016). Jeden z 24 oficiálnych jazykov Európskej únie. V Severnom Írsku (súčasť Spojeného kráľovstva) takmer zanikol. V írskom jazyku sa vyskytujú krátke i dlhé samohlásky a tvrdé i mäkké spoluhlásky. Pri podstatných menách sa rozlišujú 4 pády, pri slovesách 4 časy. Pravopis írskeho jazyka (caighdeán oifigiúl) je napriek reforme z 1948 zložitý a spôsobuje podobné problémy ako anglický (t. j. iný zápis a iná výslovnosť, napr. mh sa vyslovuje ako v, dh ako g). V 17. stor. začal írsky jazyk vytláčať anglický jazyk (veľký sociálny, náboženský a jazykový útlak za anglickej nadvlády), a hoci sa do 40. rokov 19. stor. ešte bežne používal ako hovorový, udržal sa len v západnej a južnej časti ostrova, v takzvanej oblasti Gaeltacht (grófstva Cork, Donegal, Galway, Kerry, Mayo, Meath a Waterford). Na konci 19. stor. vzniklo v krajine hnutie za obrodu írskeho jazyka a kultúry (→ írska renesancia; 1893 založená Gaelská liga). V súčasnosti sa írsky jazyk vyučuje ako povinný predmet v školách, vysielajú v ňom rozhlas i televízia a vychádza množstvo rôznych publikácií, jeho znalosť sa vyžaduje aj v štátnej službe. Všetky oficiálne dokumenty, ako aj miestne názvy v krajine sa uvádzajú dvojjazyčne, v írčine i v angličtine. Írsky jazyk má síce uzákonené všetky práva, ale ako hlavný komunikačný prostriedok sa ho znova zaviesť nepodarilo. Pôvodne sa zapisoval oghamovým písmom (zachovali sa írske nápisy zo 4. – 7. stor.), ktoré používali írski mnísi v stredoveku a ešte aj v 17. a 18. stor. v glosách a na margináliách. V zásade sa však na zaznamenávanie írskych textov používa od 6. stor. latinka (→ írsko-anglosaské písmo).

Text hesla

írsky jazyk, írčina, írska gaelčina, írsky gaeilge, ghaeilge — keltský jazyk goidelskej podskupiny keltskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny, úradný jazyk republiky Írsko (popri angličtine); asi 77-tis. používateľov (2016). Jeden z 24 oficiálnych jazykov Európskej únie. V Severnom Írsku (súčasť Spojeného kráľovstva) takmer zanikol. V írskom jazyku sa vyskytujú krátke i dlhé samohlásky a tvrdé i mäkké spoluhlásky. Pri podstatných menách sa rozlišujú 4 pády, pri slovesách 4 časy. Pravopis írskeho jazyka (caighdeán oifigiúl) je napriek reforme z 1948 zložitý a spôsobuje podobné problémy ako anglický (t. j. iný zápis a iná výslovnosť, napr. mh sa vyslovuje ako v, dh ako g). V 17. stor. začal írsky jazyk vytláčať anglický jazyk (veľký sociálny, náboženský a jazykový útlak za anglickej nadvlády), a hoci sa do 40. rokov 19. stor. ešte bežne používal ako hovorový, udržal sa len v západnej a južnej časti ostrova, v takzvanej oblasti Gaeltacht (grófstva Cork, Donegal, Galway, Kerry, Mayo, Meath a Waterford). Na konci 19. stor. vzniklo v krajine hnutie za obrodu írskeho jazyka a kultúry (→ írska renesancia; 1893 založená Gaelská liga). V súčasnosti sa írsky jazyk vyučuje ako povinný predmet v školách, vysielajú v ňom rozhlas i televízia a vychádza množstvo rôznych publikácií, jeho znalosť sa vyžaduje aj v štátnej službe. Všetky oficiálne dokumenty, ako aj miestne názvy v krajine sa uvádzajú dvojjazyčne, v írčine i v angličtine. Írsky jazyk má síce uzákonené všetky práva, ale ako hlavný komunikačný prostriedok sa ho znova zaviesť nepodarilo. Pôvodne sa zapisoval oghamovým písmom (zachovali sa írske nápisy zo 4. – 7. stor.), ktoré používali írski mnísi v stredoveku a ešte aj v 17. a 18. stor. v glosách a na margináliách. V zásade sa však na zaznamenávanie írskych textov používa od 6. stor. latinka (→ írsko-anglosaské písmo).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Írsky jazyk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irsky-jazyk