Írska republikánska armáda

Írska republikánska armáda, Irish Republican Army, IRA — ozbrojená írska organizácia bojujúca za samostatnosť a zjednotenie Írska. Založená 1919 ako polovojenská organizácia, resp. ozbrojená zložka hnutia (strany) Sinn Féin bojujúca proti britskej nadvláde a za vytvorenie jednotného samostatného írskeho štátu (→ britsko-írska vojna). Na jej čele stál 1919 – 21 M. Collins. Po podpísaní britsko-írskej (anglo-írskej) zmluvy 1921, ktorá rozhodla o rozdelení ostrova, došlo k prvému rozštiepeniu IRA. Väčšia časť utvorila základ armády Írskeho slobodného štátu (→ Írsko, Dejiny) pod vedením M. Collinsa (neskôr označený za zradcu a 1922 zavraždený), zvyšná časť (tzv. Nepravidelné zbory, Irregulars), ktorá pod vedením E. de Valeru začala boj nielen proti prítomnosti Britov (Angličanov) na území Írska, ale aj proti novovzniknutej dočasnej írskej vláde, bola koncom občianskej vojny porazená a IRA utlmila svoju činnosť. Pred vznikom nezávislej republiky Írsko (1937) bola IRA na jej území zakázaná (1931 a 1936), prešla do ilegality a svoje aktivity sústredila v Severnom Írsku. R. 1939 – 40 uskutočnila niekoľko bombových atentátov v Anglicku, bombové útoky počas 50. rokov 20. stor. boli zamerané na mestá Belfast a Londýn a na provinciu Ulster (najmä 1956 – 57). Aktivita IRA sa zintenzívnila koncom 60. rokov 20. stor., 1969 vyhlásilo jej velenie obnovenie ozbrojeného zápasu proti britskej vláde. R. 1969 sa začali v Severnom Írsku krvavé boje medzi protestantmi (→ unionisti) a katolíkmi (IRA), ktoré 1972 vyvrcholili Krvavou nedeľou v Londonderry. V ďalšom období došlo k vnútornej rekonštrukcii IRA (zachovávala vojenskú hierarchiu velenia) a k jej rozdeleniu na dve frakcie: na Oficiálnu IRA (Official IRA, OIRA), ktorá bola aktívna najmä 1969 – 72 a koncom 20. stor. utlmila svoju činnosť, a na Dočasnú IRA (Provisional IRA, PIRA, aj tzv. Provos), ktorá bola aktívna 1969 – 97 a formálne ukončila činnosť 2005. OIRA sa usilovala o zjednotenie Írska politickou cestou a, opierajúc sa aj o marxistickú ideológiu, bolo jej cieľom vytvorenie socialistického Írska. Na druhej strane členovia radikálnej frakcie PIRA vyvíjali systematickú teroristickú kampaň na území Severného Írska a nadviazali spoluprácu s inými teroristickými organizáciami (napr. s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, s Hizballáhom a i.), ako aj s tajnými službami bývalých socialistických krajín (NDR, ZSSR, Líbya a i.). R. 1974 zaútočila PIRA i v Anglicku. Po atentáte v Birminghame (november 1974), kde zahynulo 19 ľudí, prijala britská vláda Zákon na prevenciu proti terorizmu (Prevention of Terorism Act), ktorým bola IRA v Spojenom kráľovstve zakázaná. R. 1974 sa z IRA, resp. z OIRA, odčlenila aj frakcia Írska národnooslobodzovacia armáda (Irish National Liberation Army, INLA), ktorá vytvorila fakticky polovojenskú organizáciu marxisticky orientovanej Írskej republikánskej socialistickej strany (Irish Republican Socialist Party, IRSP). Najväčšiu aktivitu vyvíjala INLA 1974 – 98, 2009 oznámila, že sa vzdáva násilia. R. 1994 v nadväznosti na britsko-írske mierové iniciatívy zastavila IRA bojové aktivity a začala participovať na mierových rokovaniach s britskou vládou, po 18 mesiacoch prímeria však vo februári 1996 opäť obnovila teroristické útoky. Ďalšie prímerie vyhlásila v júli 1997. V období 1997 – 98 však uskutočňovala bombové útoky radikálna odštiepenecká frakcia Pokračovanie IRA alebo Pokračujúca IRA (Continuity IRA, CIRA), ktorá s prímerím nesúhlasila. Mierové iniciatívy vyvrcholili podpísaním Veľkonočnej dohody (Good Friday Agreement, aj Belfast Agreement) 10. 4. 1998. Kvôli lepšej spolupráci medzi Severným Írskom a Írskom bolo vytvorené Severoírske zhromaždenie (Northern-Ireland Assembly). IRA sa pod dozorom nezávislých pozorovateľov dobrovoľne vzdala svojho zbraňového arzenálu (odzbrojenie po etapách do mája 2000), ukončila teroristickú činnosť a stala sa čiastočne legálnou politickou silou. Po podpísaní Veľkonočnej dohody sa však od IRA odčlenili extrémisti, ktorí s dohodou nesúhlasili. Vystupovali pod názvom Pravá IRA (Real IRA, RIRA) a boli radikálne proti mierovému procesu v Severnom Írsku. RIRA bola napr. zodpovedná za bombový atentát, pri ktorom v auguste 1998 zahynulo v severoírskom meste Omagh 29 ľudí. R. 2007 odštiepenecké skupiny a frakcie IRA obnovili útoky na britské vojenské základne a na britské bezpečnostné sily. Pravá IRA sa 2009 prihlásila k vražde dvoch britských vojakov v kasárňach Massereene neďaleko severoírskeho mesta Antrim. Frakcia Pokračovanie IRA alebo Pokračujúca IRA sa 2009 prihlásila k zastreleniu policajta v severoírskom meste Craigavon asi 40 km juhozápadne od Belfastu. Od 1969 sú IRA a rôzne iné organizácie a polovojenské skupiny spolupracujúce s ňou zodpovedné za bombové atentáty a za vraždenie v Severnom Írsku, počas ktorých zomrelo viac než 3 700 ľudí a ďalších 35-tis. bolo zranených.