Írska cirkev

Text hesla

Írska cirkev, angl. Church of Ireland, írsky Eaglais na hÉireann — anglikánska (protestantská) cirkev v Severnom Írsku (územie Spojeného kráľovstva) a v republike Írsko, autonómna provincia Anglikánskeho zväzu cirkví (Anglican Communion). Vznikla 1536 ako sesterská cirkev anglikánskej cirkvi (Church of England) v Anglicku, jej prvým arcibiskupom (so sídlom v Dubline) bol od 1536 George Browne (†1556). Po vyhlásení Henricha VIII. za írskeho kráľa a po vytvorení personálnej únie (1541) nadobudla Írska cirkev postavenie štátnej cirkvi a v krátkom čase prevzala do svojej správy všetky kostoly v Írsku; viaceré kláštory boli zrovnané so zemou. Írska cirkev sa stala dominantnou, zväčša k nej patrili anglickí novousadlíci a štátni úradníci (väčšina domáceho írskeho obyvateľstva i mnoho duchovných si zachovali príslušnosť ku katolíckej cirkvi, ktorá ich zjednocovala v odpore proti Anglicku). Cirkevná doktrína bola pôvodne zhrnutá v 104 článkoch vyznania viery (tzv. Írskych článkoch) schválených 1615, na nátlak kráľa však bolo 1634 prijatých 39 článkov platných v Anglicku. Po vytvorení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (1801) bola Írska cirkev zjednotená s cirkvou v Anglicku (United Church of England and Ireland) a zákonom z 1869 (Irish Church Act) stratila postavenie štátnej cirkvi. Zriadenie cirkvi je episkopálne, 12 diecéz patrí do dvoch provincií – Armagh (dnes v Severnom Írsku, územie Spojeného kráľovstva) a Dublin (republika Írsko), na čele s arcibiskupmi, prímasom je arcibiskup v Armaghu.

Text hesla

Írska cirkev, angl. Church of Ireland, írsky Eaglais na hÉireann — anglikánska (protestantská) cirkev v Severnom Írsku (územie Spojeného kráľovstva) a v republike Írsko, autonómna provincia Anglikánskeho zväzu cirkví (Anglican Communion). Vznikla 1536 ako sesterská cirkev anglikánskej cirkvi (Church of England) v Anglicku, jej prvým arcibiskupom (so sídlom v Dubline) bol od 1536 George Browne (†1556). Po vyhlásení Henricha VIII. za írskeho kráľa a po vytvorení personálnej únie (1541) nadobudla Írska cirkev postavenie štátnej cirkvi a v krátkom čase prevzala do svojej správy všetky kostoly v Írsku; viaceré kláštory boli zrovnané so zemou. Írska cirkev sa stala dominantnou, zväčša k nej patrili anglickí novousadlíci a štátni úradníci (väčšina domáceho írskeho obyvateľstva i mnoho duchovných si zachovali príslušnosť ku katolíckej cirkvi, ktorá ich zjednocovala v odpore proti Anglicku). Cirkevná doktrína bola pôvodne zhrnutá v 104 článkoch vyznania viery (tzv. Írskych článkoch) schválených 1615, na nátlak kráľa však bolo 1634 prijatých 39 článkov platných v Anglicku. Po vytvorení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (1801) bola Írska cirkev zjednotená s cirkvou v Anglicku (United Church of England and Ireland) a zákonom z 1869 (Irish Church Act) stratila postavenie štátnej cirkvi. Zriadenie cirkvi je episkopálne, 12 diecéz patrí do dvoch provincií – Armagh (dnes v Severnom Írsku, územie Spojeného kráľovstva) a Dublin (republika Írsko), na čele s arcibiskupmi, prímasom je arcibiskup v Armaghu.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Írska cirkev [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irska-cirkev